Kedy to kompetentným docvakne? Nie je to ani o slobode, ani o kultúre, ale o tvrdej kultúrnej vojne

Kultúrnu vojnu rozpútali neomarxisti a agresívne vedú súčasní progresívci už aj Na Slovensku v mene ideologického „pokroku“ s nenávisťou voči konzervatívnej spoločnosti, tradícii, tradičným hodnotám, rodu, rodine, národu, národnému štátu, samozrejme aj voči národnej kultúre a všeobecne voči pôvodnej európskej civilizácii „bieleho muža“, ktorého obviňujú zo všetkých možných zločinov minulosti, súc sami páchajú teraz zločiny a ako vidieť (atentátnik Cintula ), nielen ideologické, politické, ekonomické, ale aj hrdelné.

Iba imbecil, alebo utajený angažovaný agent, ktorý nepozná v akom stave je spoločnosť v Európe, a teda aj v Slovenskej republike môže tvrdiť, že v prípade atentátnika na premiéra R.Fica ide o osamelého vlka či strelca.

Jeho výroky o „škrtení kultúry“, ktoré evidentne prevzal od organizátorov masových pouličných protestov, aktivistov tzv. kultúrneho štrajku a angažovanej stále nevraživosť a fóbie v rezorte kultúry šíriacej platformy tzv. Otvorenej kultúry môžu byť kvalifikované ako verzia návodcu a spolupáchateľstva, nehovoriac o možnosti cieleného pôsobenia tzv. havanského syndrómu, čo by na druhej strane bola pre Cintulu poľahčujúca okolnosť, ale obom stranám, zdá sa, vyhovuje súčasné zametanie skutkového stavu kultúrnej vojny pod koberec.

Tá „špina“ tam však bude kvasiť a nechcime radšej domyslieť ďalšie následky kultúrnej vojny progresivizmu.

Pred tridsiatimi rokmi sociológ James Davison Hunter spopularizoval koncept kultúrnej vojny. Dnes však už vidí iný obraz kultúrnej vojny, ktorá sa zhoršila – a to veští problémy pre budúcnosť amerického ideologického experimentu.

Varuje, že kultúrne vojny sa rozširujú z otázok náboženstva a rodinnej kultúry až k takmer úplnému ovládnutiu politiky, čím vytvárajú nebezpečný pocit konfliktu, ktorý môže zničiť demokratické zriadenie. 

Sakra, ak toto a dokonca streľba v mene kultúrnej vojny a liberálnej „kultúry“ nie je odôvodnený argument pre zobudenie sa kompetentných, tak potom čo?

Toto je boj o demokraciu ako vôľu väčšiny ľudu,  o samotnú definíciu identity a hodnôt spoločnosti! Zdá sa, že sa to už vymklo z rúk.

skspravy