Keď provokatér hrá obeť: ako manipulátor vyvolá konflikt a potom ukáže prstom

V medziľudských vzťahoch existuje jav, ktorý mnohí ľudia poznajú zo skúsenosti, no často ho nedokážu presne pomenovať. Jeden človek opakovane provokuje, zraňuje a tlačí na hranice druhého – až kým ten druhý nevybuchne. A práve v tom okamihu sa karta obráti. Ten, kto konflikt vyvolal, sa náhle postaví do pozície obete a ukáže na druhého ako na vinníka.

Tento mechanizmus je typický najmä pre manipulátorov a ľudí so silne egocentrickým alebo narcistickým správaním.

Provokácia ako skrytá taktika

Manipulátor často nepoužíva otvorený útok. Namiesto toho používa drobné, opakované provokácie:

• znevažovanie alebo výsmech
• ironické poznámky
• spochybňovanie schopností druhého
• neustále kritizovanie
• jemné ponižovanie pred inými

Každá jednotlivá situácia môže pôsobiť ako maličkosť. No keď sa tieto malé „bodnutia“ opakujú znova a znova, vytvárajú silný psychický tlak.

Moment výbuchu

Každý človek má svoje hranice. Ak je niekto dlhodobo tlačený, ponižovaný alebo provokovaný, príde moment, keď už nedokáže zostať pokojný. Zvýši hlas, nahnevá sa alebo reaguje emotívne.

A práve na tento moment manipulátor čaká.

Obrátenie reality

Keď druhý človek konečne reaguje, manipulátor okamžite mení rolu. Z provokatéra sa stáva obeť.

Začne hovoriť napríklad:

• „Pozrite sa, aký je agresívny.“
• „Ja som nič zlé nepovedal.“
• „Nechápem, prečo tak reaguje.“

V očiach okolia tak môže vyzerať ako ten pokojný a rozumný – zatiaľ čo človek, ktorý bol dlhodobo provokovaný, je označený za problém.

Tento jav psychológovia niekedy opisujú ako situáciu, keď niekto vyprovokuje reakciu a potom ju použije proti druhému.

Prečo to manipulátori robia

Takéto správanie môže mať viacero dôvodov:

• potreba kontroly nad druhými
• potreba pozornosti
• snaha oslabiť sebavedomie druhého človeka
• vytváranie chaosu vo vzťahoch

Manipulátor tým získava výhodu. Môže poškodiť reputáciu druhého človeka a zároveň si zachovať obraz „nevinného“.

Ako sa brániť

Najťažšie na takomto správaní je, že provokácie sú často skryté a pre okolie ťažko viditeľné. Preto je obrana skôr psychologická než konfrontačná.

Pomôcť môže napríklad:

• uvedomiť si tento mechanizmus
• neodpovedať na provokácie okamžitou emóciou
• udržať pokojný tón
• obmedziť kontakt s manipulatívnym človekom

Nie je to jednoduché, pretože cieľom provokácie je práve vyvolať reakciu.

Dôležité pochopenie

Keď niekto dlhodobo tlačí na hranice druhého človeka, reakcia nie je náhly „výbuch z ničoho“. Je to často výsledok dlhodobého tlaku.

Preto je dôležité vnímať konflikty v širšom kontexte – nielen moment reakcie, ale aj to, čo mu predchádzalo.

Lebo niekedy ten, kto najhlasnejšie ukazuje prstom, je práve ten, kto celý konflikt potichu pripravoval.

S.

Slovanské Noviny