Kde sa nám stratili Rodové záhrady?

Že ste o tom ešte nepočuli? A čo tak Rodový statok, Rodová usadlosť, Rodové miesto? Nič?
Je veľmi malá skupina ľudí, ktorá vie čo to je.
Skúsme si rozobrať slová „Rodové miesto“. Áno, je to miesto niekde na zemi, kde žije a žil určitý Rod.

Pozrime sa kde žijú teraz naše rodiny a naše rody.
Môžeme si povedať kde majú svoje miesto? Niekoľko šťastlivcov žije v rodinnom dome čo stával ešte ich dedo, alebo pradedo. Mestské rodiny sa môžu už len pochváliť, že je ich rodinná línia aspoň v konkrétnom meste, lebo každý žije v inom byte na inom sídlisku.

Čo je také zaujímavé na týchto dvoch slovách? „Rodové miesto.“
Rodové miesto, nie je len označenie bydliska, ale ako usadlosť ukazuje, kde dlhodobo rodová línia pôsobila svojou energiou a skúsenosťami. Donedávna sa ešte hovorilo o rodových statkoch, kde rodina mala priestory pre rodinu, pre zvieratá a miesta na pestovanie, čo zabezpečovalo ich sebestačnosť a aj možnosť zárobku. Príchodom veľkostatkárov ľudia prichádzali o záhrady, nemali dostatok jedla a peňazí, a boli nútení robiť pomocné práce na pánskom. Daňami im postupne brali všetko a udržiavala sa chudoba.
To vlastne platí až dodnes, lebo chodí sa do práce – zarob na ubytovanie a stravu. Celé to tajomstvo rodových statkov sa stratilo a vytesnilo ho heslo: „Nájdi si dobrú robotu, aby si mal na bývanie“.

V čom sa ale skrýva to tajomstvo? Prvé odhalenie som napísal do tejto básne:

Rodové záhrady
Hoc slová z Rodu nám tu skryli,
my dávno sme pochopili,
že myšlienky sú v srdciach nás,
v Rodových vetvách všetkých más.

Tú tvorivú silu, keď sme žili,
do zeme sme uložili,
a teraz, ako nám hrdosť káže,
obnovíme ju v plnej kráse!

Pokračuje život večný,
energicky nekonečný,
len v láske a tvorení
v Rodových záhradách stvorení.

Už názvom Rodové záhrady zvýrazňujem tu podstatu, pretože naši prapredkovia vedeli, že to tajomstvo je v záhrade a nie v dome. Tvorivú energiu a energiu lásky dom iba krátkodobo vracia naspäť, ale záhrada je ako hudobník, to čo ju naučíme, to nám dokáže hrať veľmi dlho.
Záhradu nemyslím poľom, kde sa celý deň pracuje, ale je to priestor so stromami, kríkmi, rastlinami, jazierkami, sadom a aj s rôznymi plodinami potrebnými pre rodinu. Práve tie trvalé rastliny sú svedkami rastu jednotlivých členov rodiny, prijímajú ich energiu od narodenia a naladené ňou, ju vyžarujú naspäť. Rodová záhrada sa stáva pre jej členov, ako nabíjacia baterka a jej plody sú liekom. Dokonca členovia rodiny, ktorí zomreli, sú pochovávaní na pozemku v Rodovom háji a záhrada je ich pamätníkom pre rodinu:

„Tento veľký košatý orech sadil ešte môj pradedo.“
„Babkin bylinkový záhon ja stále nádherne voňavý a liečivý.“
„Môj otec vykopal túto studňu s touto úžasnou vodou… atď.“

Viete si predstaviť mladý zamilovaný pár, ako si spoločne vytvára svoju novú rodinnú Rodovú záhradu? Plánujú rozmiestnenie domu, rastlín, stromov, jazierka a chov. Spoločne to začnú budovať a vysádzať rastliny. Ich spoločná práca pri tvorení ochráni a znásobuje ich lásku. Záhrada sa s nimi prepája a aj oni presne vedia, čo a kedy je pre nich z nej dobre. Žena čakajúca dieťa má tú najlepšiu výživu zo záhradných plodov a rastlín, a aj ochranu a pokoj v záhrade. Pôrod v Rodovej záhrade poskytuje ochranu aj dieťaťu.

Čo myslíte, akú silu bude pre dieťa vyžarovať strom, ktorý sa zasadí na jeho počesť a keď sa ku koreňom zakope placenta a vyleje voda z pôrodu?

Rastliny sú pre nás, aby nám pomáhali, chránili a živili nás. Čím dlhšie sú s človekom, tým viac mu pomáhajú.

Tak čo?
Vytvárame si aj my takéto miesta, ktoré nás môžu takto živiť, chrániť a nabíjať?
Aké má Rodová záhrada ešte tajomstvá?
…

roland