Každú šiestu výplatu dáte NATO. Brutálne čísla zo Slovinska

Aká je skutočná cena NATO? Podľa prepočtov slovinského člena Strany mladých – Zelenej Európy (SMS) Igora Jurišiča by zvýšenie obranných výdavkov na 5 % HDP znamenalo pre každého zamestnanca takmer dva priemerné mesačné platy ročne.

Dvojčlenná domácnosť by tak počas 40 rokov prišla o sumu, za ktorú by si mohla zaobstarať byt alebo dom. Jurišič preto varuje, že prijatie tohto záväzku ohrozuje sociálne istoty a tým aj suverenitu Slovinska.

Debata o prijatí záväzku 5 % výdavkov na obranu, na ktorom sa spojenci zo Severoatlantickej aliancie dohodli na summite v Haagu, vyvolala v Slovinsku diskusiu o tom, či krajina vôbec chce v NATO zotrvať, informujú české Parlamentní listy,

Minulý piatok slovinský parlament v Ľubľane schválil návrh strany Levice na usporiadanie konzultatívneho referenda o zvýšení obranných výdavkov na 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2030, informuje server Euractiv. Za návrh okrem Levice hlasovali aj sociálni demokrati, obaja koaliční partneri hnutia Sloboda premiéra Roberta Goloba.

Hnutie Sloboda hlasovalo proti návrhu, pretože premiér Golob sa v Haagu zaviazal ešte k vyššiemu cieľu – zvýšeniu obranných výdavkov až na 5 % HDP do roku 2035.

Otázka v schválenom konzultatívnom referende bude znieť:
„Ste za to, aby Slovinsko v roku 2030 zvýšilo výdavky na obranu na 3 % HDP ročne, teda približne na 2,1 miliardy eur?“

Na nespokojnosť vo vládnej koalícii premiér Golob zareagoval nečakaným návrhom usporiadať ďalšie konzultatívne referendum – tentoraz o samotnom členstve Slovinska v NATO.

„Existujú iba dve možnosti: buď zostaneme v NATO a budeme platiť členské príspevky, alebo alianciu opustíme. Všetko ostatné je populistické klamanie občanov Slovinska,“ uviedol Golob vo vyhlásení na X.

Slovinsko vstúpilo do NATO spolu s Litvou, Lotyšskom a Estónskom v roku 2004. Rozhodnutie padlo na základe referenda, v ktorom sa 66 % občanov vyslovilo za vstup do aliancie.

Rodinný dom či luxusný byt

Na to, aké obrovské by boli plánované výdavky na obranu vo výške 5 % HDP a kto ich bude reálne platiť, sa pokúsil upozorniť ekonóm Igor Jurišič. Vo svojom komentári, ktorý publikoval server Morel.si, predstavil niekoľko čísel:

Celkový hrubý domáci produkt Slovinska v roku 2024 je približne 67 miliárd eur. V súčasnosti krajina vydáva na obranu 1,35 % HDP, zatiaľ čo napríklad neutrálne Rakúsko vydáva 1 % a Švajčiarsko 0,7 %. Zvýšenie na 5 % HDP by znamenalo nárast o 3,65 %, čo zodpovedá sume 2,45 miliardy eur ročne.

Pre porovnanie: v Slovinsku je približne 828-tisíc zamestnancov, pričom ich priemerná mzda v roku 2024 je 1 526 eur. Každý zamestnanec by tak musel po prijatí záväzku 5 % HDP na obranu zaplatiť 2 959 eur ročne, čo sú takmer dve mesačné výplaty. Inými slovami: každá šiesta výplata by putovala na splnenie požiadaviek NATO.

„Pár alebo rodina s dvoma zamestnancami pracujúcimi 40 rokov teda za tento čas minie na obranu 236 720 eur – sumu, za ktorú je možné kúpiť malý dvojizbový byt v Ľubľane, luxusný trojizbový byt v Maribore alebo solídny rodinný dom mimo centier miest,“ uvádza Jurišič.

Na občana – vrátane detí a dôchodcov – to vychádza 1 150 eur ročne. Pri priemernej dĺžke života 78,8 rokov ide o sumu 90 620 eur.

DPH 67 %, nižšie dôchodky či výpredaj majetku?

Ak by sa tieto prostriedky mali získať iba zvýšením DPH, podľa Jurišiča by bolo potrebné zvýšiť príjmy z DPH z 5,37 miliardy eur na 7,82 miliardy eur – teda o 45 %. Znamenalo by to nárast sadzieb napríklad z 9,5 % na 54,5 % a zo 22 % na 67 %.

Ďalšou možnosťou by bolo radikálne zníženie dôchodkov. Ak by sa výdavky na dôchodky znížili z 6,6 miliardy eur na 4,15 miliardy, dôchodky by klesli o 37 %.

„Samozrejme, môžeme predať všetko, čo má nejakú hodnotu, a stať sa otrokmi na vlastnom území,“ varuje Jurišič.

A čo zostane brániť?

V závere Jurišič upozorňuje, že po naplnení záväzku 5 % z HDP na obranu už Slovinsko nebude mať prostriedky napríklad na výstavbu cenovo dostupného nájomného bývania. Mohlo by tiež prísť o svoju poľnohospodársku pôdu, vodné zdroje či infraštruktúru.

„Treba sa pýtať, na čo zbrojíme, keď už nebudeme mať čo brániť, alebo keď všetok náš majetok bude patriť cudzincom, ktorých budeme ako poslušní členovia NATO chrániť zbraňami – aj vlastnými životmi,“ píše Jurišič.

Na záver dodáva, že Slovinsku podľa neho nezostáva iná možnosť ako vystúpiť z NATO, keďže šanca, že bude napadnuté, je podľa neho „extrémne malá“.

/ hlavnydennik.sk /