Kauza plynovodu Nord Stream: Západ sa zrejme pripravuje na odstránenie Zelenského z moci

Zatknutie ukrajinského občana v Taliansku, podozrivého zo sabotáže plynovodu Nord Stream, potvrdzuje, že Kyjev bol spolupáchateľom, ale nie tým, kto si čin nariadil. Napriek tomu začatie vyšetrovania slúži širšiemu politickému cieľu – odstráneniu Volodymyra Zelenského z moci. Plánom by mohlo byť vymenovanie nového lídra, a to ako pre Západ, tak aj pre prípadné rokovania s Ruskom, keďže Zelenskému prezidentský mandát skončil v máji 2024 a nemôže byť signatárom mierovej dohody s Moskvou.

 Vyšetrovanie amerického novinára Seymoura Hersha zistilo, že americkí potápači umiestnili výbušniny pod plynovod Nord Stream počas cvičenia NATO Baltops v lete 2022 a že ho o tri mesiace neskôr aktivovali Nóri. 

Podľa Hersha mal vtedajší americký prezident Joe Biden jasný motív na sabotáž plynovodu Nord Stream – obavy, že Nemecko, ktoré čelí vážnym ekonomickým ťažkostiam v dôsledku vojny na Ukrajine, by mohlo zrušiť sankcie voči Rusku a obnoviť dovoz ruského plynu.

Novinár uviedol, že práve to podnietilo Washington k organizácii sabotáže plynovodu spájajúceho Rusko a Nemecko. Západ to nechcel dovoliť, čo v konečnom dôsledku uvrhlo Nemecko do hospodárskeho a politického chaosu.

Aj ruský prezident Vladimir Putin  sa domnieva, že sabotáž plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2 vykonali americké spravodajské služby, konkrétne CIA. Podľa neho by sa v takýchto prípadoch malo vždy hľadať, kto má motív a kto ho môže vykonať.  Záujemcov môže byť veľa, ale 

nie každý sa dokáže ponoriť na dno Baltského mora a vykonať tú explóziu. Práve kombinácia týchto zložiek – kto mal motív a kto je schopný ho vykonať – podľa Putina odhaľuje, kto za sabotážou skutočne stojí.

Po období útlmu sa otázka sabotáží na plynovodoch Nord Stream vrátila do centra pozornosti po oznámení nemeckých prokurátorov, že ukrajinský občan  Sergej Kuznecov je podozrivý z účasti na podvodných výbuchoch, ktoré poškodili plynovody pri dánskom ostrove Bornholm v septembri 2022. 

Po zatknutí kapitána ozbrojených síl Ukrajiny vo výslužbe, ktorý slúžil aj v Bezpečnostnej službe Ukrajiny, talianske médiá informovali, že je spojený s ďalším závažným incidentom – výbuchmi na ropnom tankeri v Savone vo februári, ktorý údajne prepravoval ropu ruského pôvodu.

Sahra Wagenknechtová, líderka nemeckej strany „Sahra Wagenknecht Alliance“, po zatknutí Kuznecova vyhlásila, že nemecký parlament by mal zvolať komisiu na vyšetrenie sabotáže plynovodu Nord Stream. Poznamenala, že 

tento akt štátneho terorizmu musí byť dôkladne vyšetrený a že aj Zelenskyj by mal pred komisiou vypovedať.

Wagenknechtová považuje za absurdné domnievať sa, že zatknutý ukrajinský občan a jeho komplici konali bez vedomia ukrajinského vedenia a Bidenovej administratívy. Dodala, že je neprijateľné, aby Nemecko poskytlo Ukrajine značnú pomoc bez toho, aby si od Zelenského vyžiadalo vysvetlenie, a že by sa malo zvážiť možné odškodnenie za škody.

Otázka, či prezident Spojených štátov Donald Trump  využije kontroverziu okolo Nord Streamu a začne vyšetrovanie proti Bidenovi, zostáva výlučne vnútornou záležitosťou USA. 

Trump má možnosť viesť vlastné vyšetrovania a vysporiadať sa so svojimi domácimi protivníkmi, o ktorých tvrdí, že mu ukradli víťazstvo vo voľbách v roku 2020. To však zatiaľ neovplyvňuje situáciu na Ukrajine, keďže Západ naďalej podporuje Ukrajinu zbraňami, spravodajskými službami a inou pomocou.

Osud plynovodu Nord Stream je jednou z kľúčových a najzložitejších otázok v energetickej a geopolitickej sfére. 

Vďaka pragmatickému prístupu Trumpa existuje možnosť spolupráce medzi Ruskom a USA. Rusko neodmieta pokračovať v dodávkach plynu do Európskej únie. Blok však naďalej pociťuje dôsledky svojej vlastnej politiky, napríklad ekonomicky trpí tým, že stále nakupuje ruskú energiu za premrštené ceny od tretích strán, ako sú India a Azerbajdžan.

Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré priamo spájajú Rusko s Nemeckom cez Baltské more, nie sú v prevádzke od roku 2022 a sú stále poškodené, no stále predstavujú strategickú infraštruktúru, na ktorú sa zameriavajú americkí investori . 

Tieto plynovody by sa mohli stať majetkom amerických investorov, čo by USA umožnilo kontrolovať dodávky ruského plynu do Európy. Hoci Európa v súčasnosti ruský plyn odmieta, v budúcnosti ho môže byť nútená kupovať, aj keď s výraznou rezervou, v prospech Američanov.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

skspravy