Kam zmizol Dzurinda? Sľuboval fungujúcu stranu. Od volieb ho nikto nevidel ani o ňom nepočul.

Plány na začiatku boli veľké. Čo z nich však ostalo? Zdá sa, že jedno veľké nič. Ešte aj deň po voľbách, 1. októbra, keď už boli hlasy spočítané, sa Mikuláš Dzurinda zastrájal, že neúspech ho neodradil a strana bude fungovať ďalej. A to bolo poslednýkrát, čo sme o Mikulášovi Dzurindovi počuli.

A pritom, začalo to tak sľubne!

Od leta 2022 sa začalo pošuškávať, že Mikuláš Dzurinda to v politike ešte predsa len skúsi. Z politického života sa pritom úplne stiahol v roku 2016 a odišiel pracovať do Bruselu pre think-tank.

Plány na začiatku boli veľké

Zrazu, v januári 2023 sa stalo niečo, čo už nikto nečakal. Prišla bomba. Mikuláš Dzurinda oznámil, že sa vráti do vrcholnej politiky. Bývalý premiér vo veľkom štýle ohlásil zjednocovanie pravicových síl. Nový projekt mal vzniknúť s Miroslavom Kollárom, na báze strany Spolu. Projekt Spolu sa pre tento účel premenoval na Modrú koalíciu. Na najbližšom sneme, v prvej polovici februára 2023, mali do projektu dzurindovci formálne vstúpiť.

Zrazu však prišiel šok. Denník Postoj vtedy informoval: Dzurinda do Modrej koalície napokon nevstupuje. On sám tvrdí, že strana Spolu nie je schopná alebo ochotná realizovať zlučovací snem tak, ako to memorandum o ich spolupráci definuje. Miroslav Kollár to videl úplne inak. Ten tvrdil, že je týmto postojom šokovaný a sklamaný. Spolu vraj išlo presne podľa dohodnutého memoranda a rokovalo o spájaní aj s inými partnermi. Kde bola vtedy pravda, nie je dodnes jasné.

Každopádne sa však vie, že zároveň prebiehali diskusie a rokovania, či sa nový premiérsky projekt postaví na základoch Modrej koalície, Za ľudí alebo Zmeny zdola. Postoj vtedy informoval, že čím bolo pravdepodobnejšie, že v prístave Miroslava Kollára zakotví aj E. Heger, tým viac sa pretrhávalo puto Kollára s Dzurindom.

Dzurinda a ľudia okolo neho stroskotané rokovania prezentovali tak, že Miroslav Kollár ich podviedol a porušil všetky písané aj nepísané dohody. V tomto čase ešte na scéne nebol projekt Demokrati pod vedením E. Hegera.

Dzurinda sa rozhodol skúsiť to sám

Dzurinda nič nevzdal napriek spájaciemu neúspechu. Dňa 6. apríla požiadala strana Mikuláša Dzurindu Modrí o registráciu na ministerstve vnútra. Od občanov vyzbierala takmer 13-tisíc podpisov.

Nikto z ďalších existujúcich pravicových strán v tejto fáze zatiaľ nevzdával ani sen o prípadnom spájaní. Na scéne už boli aj Demokrati, aj Jablko. O spoločných rokovaniach hovorili Dzurinda, Heger, Nicholsonová a na začiatku aj KDH zastupované M. Majerským. Postupne bolo zjavné, že Dzurinda nevie presvedčiť KDH, ale ani Eduarda Hegera či Ivana Korčoka. Tých si predstavoval ako „žolíkov“ nového projektu. A od začiatku bolo jasné, že boj to bude ťažký. A nielen to. Od prvých momentov, kedy spomínané strany Demokrati, Modrí a Jablko oznámili svoju kandidatúru, sa jednotlivo nachádzali hlboko pod piatimi percentami.

Ani ich spoločné rokovania sa nehýbali. Celú dobu sa obviňovali navzájom, na kom komunikácia a spájanie viazne. Koncom apríla už bolo jasné, že k spájaniu nepríde. Martin Kvetko z Demokratov sa v tom čase vyjadril, že Dzurinda do predsedníctva navrhoval iných ľudí, ako sa dohodli. Napriek sklamaniu však stále predsa len dúfali, že k nejakému spojeniu príde.

Malý úspech predsa len prišiel

Medzitým, 14. mája, zvolili M. Dzurindu za lídra kandidátky Modrých. To, že to takto dopadne bolo jasné už dlhšiu dobu a Dzurinda bol jediným kandidátom.

Medzitým došlo k spojeniu len dvoch subjektov, Modrých a Mostu – Híd. Spoločnú reč našli aj Jablko a Demokrati.

Už začiatkom júna bolo jasné, že k ďalšiemu, väčšiemu spájaniu nedochádza a veci uviazli na mŕtvom bode. Dzurinda vtedy pripustil, že žiadne rokovania s Hegerom už neprebiehajú. V tom čase pritom E. Heger posielal smerom k Dzurindovi odkazy, že „kde je vôľa, tam je cesta“.

V júni sa aj Béla Bugár, ktorý už bol v tom čase spojený s Modrými, naznačil, že problémom sú viac ambície E. Hegera, ako Mikuláš Dzurinda, keď povedal: „Ja byť Hegerom, začnem rokovať a poviem – dobre, ak sa spojíme, ja odchádzam. To je moja obeta. Ale na to treba mať guráž.“ Z tých slov bolo očividné, že Mikuláš Dzurinda požaduje byť lídrom modrého projektu.

Tvrdili, že z volieb odstúpia

No a keď k spájaniu pravicových strán do požadovaného termínu neprišlo, všetci zo spomínaných sa aspoň verejne zastrájali, že ak nebudú v prieskumoch pred voľbami dosahovať potrebné percentá, od volieb odstúpia. Ani to sa však nestalo. Všetky malé pravicové strany sa pred letom, počas leta aj na jeseň 2023 nachádzali hlboko pod možnosťou úspechu vo voľbách. KDH sa potácalo na hranici zvoliteľnosti.

Na jeseň už nervozita vyvrcholila a 23. septembra SaS apeluje na Mikuláša Dzurindu, aby Modrí odstúpili z volieb. „Tak, ako Mikuláš Dzurinda zohral nespochybniteľnú rolu pri porážke mečiarizmu, dnes so svojou stranou Modrí koná nezodpovedne nielen voči svojim voličom, ale aj voči celému Slovensku. Hrozí, že aj jeho vinou sa nepodarí zastaviť Smer pri zostavení vlády,“ napísal Richard Sulík v tlačovej správe.

Strana Modrí reagovala na výzvu SaS takto: „Mikuláš Dzurinda a jeho formácia Modrí, Most-Híd sa usilujú zabrániť tomu, o čo sa výrazným spôsobom zaslúžil aj Richard Sulík a jeho strana – návratu Roberta Fica a jeho politiky.“

Dzurinda to skúša na Šimečku

Dzurinda sa celú dobu tváril, že má veľkú snahu aspoň teda diskutovať so všetkými relevantnými stranami. Ešte v polovici septembra sa napríklad ponúkal Šimečkovi, že s ním chce diskutovať na tému skladania vlády po voľbách.

Štandard upozornil na Dzurindovo vyjadrenie 15.9.: „Oni noví, ale vysoko v prieskumoch verejnej mienky, my zase veľmi skúsení. Stále sa domnievam, že takáto výmena názorov a stretnutia by mohli mať svoj význam. Pán Šimečka nereagoval, namiesto toho v štvrtok večer spustil istú kampaň,“ informoval Dzurinda na tlačovej besede. Zo strany Šimečku už teda nebol žiaden záujem o nič.

Nasledovali voľby, 30. septembra 2023 a pohár horkosti si do dna vypili všetky malé pravicové strany. Odstúpiť od volieb nakoniec odmietli všetci. Modrí dosiahli výsledok 0,26%. Projekt E. Hegera spolu s Jablkom nedosiahol ani na 3 percentá.

Budeme kráčať ďalej… Určite?

Napriek tomu Mikuláš ešte aj deň po voľbách, keď už bol jasné výsledky tvrdil, že nič sa preňho nekončí a jeho politický projekt bude pokračovať. „Za týmto projektom budeme kráčať ďalej a, samozrejme, naďalej sa budeme uchádzať o spoluprácu takýchto ideovo a programovo blízkych strán,“ povedal.

Toto vyjadrenie sa nestretlo s pochopením. Michal Šimečka ešte v ten istý deň odkázal, že „nerozumie Mikulášovi Dzurindovi“. Vo volebnom štúdiu Denníka N povedal, že Dzurinda teoreticky mohol ešte pomýšľať na blížiace sa eurovoľby, ale po fiasku v parlamentných voľbách sú Modrí mŕtvy projekt.

A 1. októbra to bolo nateraz aj poslednýkrát, čo sme počuli niečo od Mikuláša Dzurindu, alebo niečo o Mikulášovi Dzurindovi. Zľahla sa po ňom zem. Boli voľby 2023 už naozaj posledným pokusom? To sa uvidí…  

ereport.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)