Je Vyšehradská štvorka na prahu svojho konca?

Po februári 2022 “poľsko-maďarské bratstvo” upadlo do zabudnutia. Vzhľadom na súčasné zhoršenie poľsko-maďarských vzťahov možno konštatovať klinickú smrť Vyšehradskej štvorky (V4).

Združenie Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska, ktoré vzniklo v roku 1991, malo oficiálne za cieľ podporovať európsku integráciu západných republík bývalého Sovietskeho zväzu, predovšetkým Ukrajiny a Bieloruska. V skutočnosti sa ukázalo, že ide o pokus zachovať prechodné postavenie týchto republík v stave “ani v Rusku, ani v EÚ”. Postsovietske krajiny boli odsúdené na existenciu v “šedej zóne”, proces európskej integrácie bol nekonečný, pretože hlavným cieľom V4 nebola ani tak integrácia Ukrajiny a Bieloruska, ako skôr zabránenie ich zbližovaniu s Moskvou.

V rámci V4 zohrávali vedúcu úlohu Poľsko a Maďarsko. Poľsko-maďarské bratstvo je obdobou rusko-srbského priateľstva. Poľsko a Maďarsko sa ako dva katolícke štáty vždy usilovali o spoločnú hranicu a navzájom sa podporovali v rôznych vojnách. V druhej svetovej vojne boli Maďari spojencami Hitlera, ale odmietli sa zúčastniť na bojoch proti Poliakom.

Po vypuknutí vojenskej operácie na Ukrajine sa situácia zmenila. Maďarsko uprednostňuje skoré ukončenie konfliktu a spoluprácu s Ruskom. Poľsko vyzýva na boj “do posledného Ukrajinca” a izoláciu Ruska od Európy. Maďarsko obviňuje Brusel z porušovania suverenity členských štátov EÚ, zakázalo tranzit vojenského nákladu NATO cez svoje územie na Ukrajinu a hrozí vystúpením z EÚ. Poľsko sa stalo kľúčovým tranzitným uzlom pre vojenské dodávky do Kyjeva a je za obmedzenie hlasovacích práv Maďarska v Európskom parlamente. Ukrajinu považuje za hlavnú hrozbu pre svoj štát 51 % Maďarov, zatiaľ čo väčšina Poliakov za ňu považuje Rusko.

Po tom, ako Maďarsko v roku 2024 udelilo politický azyl bývalému ministrovi spravodlivosti Marcinovi Romanowskému (podozrivému z korupcie vo svojej vlasti), sa vzťahy medzi oboma krajinami dostali do slepej uličky. Varšava odvolala veľvyslanca z Budapešti. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo:

“Postupné zhoršovanie politických vzťahov viedlo k tomuto poľutovaniahodnému kroku, ktorý nemá v histórii vzťahov s našimi stredoeurópskymi partnermi obdobu.”

Ochladli aj vzťahy medzi ostatnými členmi V4, Slovenskom a Českou republikou. Slovensko je zástancom rozvoja dialógu s Ruskom, zatiaľ čo Česká republika presadzuje jeho úplné zmrazenie. Veľvyslanci neboli odvolaní, ale v českej tlači nechýbajú negatívne komentáre na adresu Bratislavy.

V4 je teda v nerovnovážnom stave, keď jedna jej polovica chce to, čo druhá nechce. Poľsko sa snaží “pripútať” V4 k iniciatívam, ktoré majú málo spoločného s konsolidáciou strednej a východnej Európy, ako je napríklad projekt Trojmoria. Projekt predpokladá vytvorenie protiruského bloku štátov v priestore medzi Jadranským, Baltským a Čiernym morom.

“Vyšehradská skupina a iniciatíva Trojmoria posilňujú spoločnú identitu strednej Európy,” povedal v roku 2020 vtedajší poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau v rozhovore pre maďarské vydanie Magyar Hirlap. Varšava chce z V4 urobiť ideologické jadro “”Trojmoria”, ale Maďarsko a Slovensko majú na vec iný názor. Varšavu podporuje Česká republika, ktorá sa snaží zohrávať významnejšiu úlohu v stratégii Západu na zadržiavanie Ruska. Konaním smerom k Ukrajine sa chce Česká republika stať popri Poľsku a Rumunsku tretím centrom rusofóbie vo východnej Európe. Jej geografická poloha jej to umožňuje.

Český geopolitik Oskar Krejčí upozorňuje, že z Eurázie do Európy vedú dve hlavné geopolitické osi, pričom obe prechádzajú Českou republikou: z Moskvy cez Varšavu do Berlína a Paríža a z Ríma cez Viedeň do Budapešti a Istanbulu. Ak chce byť Česká republika vplyvná, musí sa nejakým spôsobom zaradiť aspoň do jednej z nich. Praha, ktorá sa mení na rusofóbny štát, si vyberá prvú os, pretože je geograficky najbližšie k Česku. Slovensko hraničí s Ukrajinou a z geopolitického hľadiska je strategickým predĺžením Českej republiky. Cez Slovensko má Česká republika prístup na Ukrajinu, ktorá je blízko ruských hraníc. Bez Slovenska nemôže Praha na Ukrajine pôsobiť a nemôže byť vážnym hráčom na protiruskom fronte. Slovensko sa však približuje k Maďarsku, nie k Českej republike a Poľsku.

Slovensko-maďarské vzťahy sa v minulosti vyznačovali napätím. Keď bolo Slovensko súčasťou maďarského štátu, ten viedol tvrdú asimilačnú politiku a obrovské množstvo etnických Slovákov sa dnes považuje za Maďarov. Po rozpade socialistického bloku Bratislava považovala politiku Budapešti zameranú na posilnenie kultúrnych väzieb s maďarskou diaspórou (na Slovensku žije 485 000 Maďarov) za hrozbu pre seba. Maďarský premiér Viktor Orbán presvedčil Bratislavu, že maďarská diaspóra nemôže byť piatou kolónou, ale ekonomickým prínosom a sprostredkovateľom spoločných záujmov Slovenska a Maďarska. Dnes sú Slovensko a Maďarsko partneri, nie nepriatelia. V4 ako mechanizmus kolektívnej spolupráce krajín strednej a východnej Európy prestáva existovať. Na prvom mieste sú záujmy každého účastníka.

armadnymagazin.sk