Je 177 932 Ukrajincov na Slovensku málo? Minister Eštok žiada eurokomisiu o výnimku z migračného paktu

Morové rany z Bruselu sú bez konca. Už o 5 mesiacov začne platiť Migračný pakt, podľa ktorého budú štáty Európskej únie (EÚ) musieť povinne solidárne prijímať alikvótny počet migrantov s rodinami, alebo sa z povinnosti vykúpiť miliónmi eur. Šesť vyvolených štátov však získalo od Európskej komisie (EK) záhadnú výnimku. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (predseda Hlas-SD) bojuje, aby sa k nim priradilo aj Slovensko. Návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje ročná rezerva solidarity na rok 2026, na ostatnom zasadnutí Rady ministrov pre vnútorné záležitosti nepodporil.

Súčasťou paktu, ktorý členské štáty EÚ prijali v roku 2024, je mechanizmus povinnej solidarity, ktorý nariaďuje presídľovanie migrantov, pokutu vo výške 20.000 eur za každého neprijatého migranta. Nedávno Európska komisia (EK) vydala Výročnú správu o stave migrácie v únii  a na jej základe vyhodnotila, že Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko budú mať v dôsledku intenzívnych migračných tlakov nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ. Ďalšie krajiny Česko, Rakúsko, Bulharsko, Poľsko, Estónsko a Chorvátsko dostanú výnimky z povinností Migračného paktu, lebo prijali niekoľko desiatok tisíc vojnových ukrajinských utečencov. 

Znásilnená logika

Podľa EK sú ohrozené migračným tlakom aj Nemecko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Litva a to nielen pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov v predchádzajúcom roku a pretrvávajúce zaťaženie ich prijímacích systémov, ale aj pre „hrozbu zneužitia migrácie na politické účely“. Tieto krajiny budú preto mať prednostný prístup k nástrojom EÚ na podporu zvládania migrácie. Je do neba volajúce, že Nemecko, ktorého kancelárka Angela Merkelová pred 10 rokmi rozpútala migrantskú katastrofu, dostane podporu zo zdrojov únie. Nemalo by naopak ono odškodniť všetky postihnuté štáty?       

Slovensko bez pomoci

Naopak Slovenská republika šokujúco nebola zaradená do žiadnej z kategórii členských štátov uvedených vo vykonávacom rozhodnutí eurokomisie o určení členských štátov „vystavených migračnému tlaku, ktorým hrozí migračný tlak alebo ktoré čelia závažnej migračnej situácii.“ A to napriek tomu, že Slovensko od počiatku konfliktu na Ukrajine aktívne a obetavo prijímalo a zabezpečovalo masy utečencov z vojnovej o susednej Ukrajiny. Pobúrenie nad nespravodlivosťou bolo veľké. O vysvetlenie sme požiadali priamo ministerstvo vnútra SR, ktoré nás ubezpečilo: „Z tohto dôvodu sme kontaktovali Európsku komisiu s dvoma žiadosťami ohľadne Paktu o migrácii a azyle. Prvá obsahovala oficiálnu požiadavku na zníženie výšky solidárneho príspevku a druhou bola žiadosť o vysvetlenie metodického postupu pri vyhodnotení migračnej situácie v SR.“

116 utečencov denne

Ministerstvo potvrdilo presvedčenie občanov, že „denne prijímame odídencov z Ukrajiny, podporujeme ich a vytvárame vhodné podmienky pre ich zotrvanie na Slovensku. Rizikom je tiež ďalšia vlna migrácie po tzv. západobalkánskej trase,“ čím ministerstvo aj odôvodnilo svoje žiadosti eurokomisii. Aby sme sa neriadili len pocitmi, prezídium policajného zboru sme požiadali aj o aktuálne počty ukrajinských utečencov. Skutočné čísla sa ukázali podstatne vyššie ako kolujú vo verejnosti. „Za prvý polrok 2025 evidujeme 20 796 ukrajinských štátnych príslušníkov, ktorí sú na Slovensku na jednej z foriem pobytu,“ odpísali nám z ministerstva.

Stále 144 474

„Aktuálny počet žiadostí o dočasné útočisko od začiatku jeho poskytovania je 177 932. Od 1. 3. 2022 k 14.12.2025 zaniklo dočasné útočisko 33 458 osobám ukrajinskej štátnej príslušnosti,“ Z toho vyplýva, že na Slovensku sa aktuálne nachádza približne 144 474 legálnych ukrajinských štátnych príslušníkov s dočasným útočiskom. (Ich vekovú štruktúru nám doteraz neposkytli). Je naozaj nepredstaviteľné, že Česko by malo viac ukrajinských utečencov ako Slovensko, ktoré s Ukrajinou priamo susedí. Ako je možné, že Česko aj Nemecko výnimku dostalo a Slovensko nie? Tiež je obludné, že eurokomisia pridelila financie podľa politických ksympatií a kritérií, teda štátom, kde kvôli neudržateľnej situácii s imigrantami hrozí pád aktuálnej proukrajinskej a probruselskej vlády ako v Nemecku a Francúzsku. Toto je ďalšia facka ospevovanej bruselskej ikone tzv. „právneho štátu.“ 

/ hlavnydennik.sk /