Ján Mazák v Súdnej rade skončil. Parlament rozhodol, že už nie je ani jej členom

Jánovi Mazákovi akosi nevychádza krok. Najskôr ho odvolali z postu šéfa Súdnej rady, potom mu dali stopku poslanci Národnej rady. V oboch prípadoch spomína podanie na Ústavný súd.

V parlamente bolo hlasovanie tajné. Mazáka spolu s ďalším nominantom zákonodarného zboru poslanci odvolali aj Andreja Majerníka. Predchádzalo tomu vypočutie na ústavnoprávnom výbore, pretože koaliční poslanci podľa návrhu „stratili dôveru v ich svedomitý výkon zverených právomocí“.

Nakoniec sa za odvolanie nominantov vyslovilo 78 poslancov, 63 bolo proti. Majerník sa ohradil voči dôvodu, teda nedôvere poslancov. Mazák pripomínal, že keď sa v roku 2020 stali členmi Súdnej rady, vtedajší parlament ich volil podľa „starého“ zákona. Až koncom toho roka vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková presadila možnosť odvolať členov rady bez dôvodu. Mazák teda žiadal poslancov, aby brali do úvahy aj tento fakt.

V každom prípade však ohlásil, že sa obráti na Ústavný súd. Opäť. Ústavní sudcovia totiž už na stole jednu jeho sťažnosť majú. Voči odvolaniu z funkcie predsedu Súdnej rady. Ešte 16. apríla zdvihlo desať členov ruku za jeho odchod z čela rady. O štyri pracovné dni už išla Mazákova sťažnosť na Ústavný súd.

Svoj postoj k sťažnosti zverejnilo desať členov zverejnilo na webe pravnelisty.sk. V texte reagujú na Mazákove výčitky.

Podozrenia

Vlani v decembri Súdna rada prijala stanovisko, podľa ktorého„súčasťou opatrení predsedu súdu na zistenie skutkového stavu veci… nie je získavanie informácií prostriedkami operatívno-pátracej činnosti od orgánov činných v trestnom konaní“. Vtedy išlo o prípad sudcu Špecializovaného trestného súdu. „Z rozpravy vyplynulo, že podnecovateľom konania predsedu Špecializovaného trestného súdu bol práve Ján Mazák…, ktorý nerozlišoval medzi kompetenciami predsedu Súdnej rady a kompetenciami rady ako celku, resp. jej kontrolnými komisiami,“ argumentujú.
V marci tohto roka rada svojho predsedu vyzvala, aby odpovedal na položené otázky, ktoré sa týkali lustrácie sudcov. Ako píšu teraz na webe Právnych listov, „odpoveď sa im nejavila ako dostačujúca“. Takže nahliadli do spisov, aby si overili jeho tvrdenia.

To, čo zistili, spísali do deviatich skutkov, na základe ktorých v apríli vyslovili predsedovi nedôveru. Návrh na odvolanie bol podaný v piatok 12. apríla. Mazák sa bránil, že počas víkendu oddychoval a prečítal si ho až v pondelok 15. apríla. Preto chcel tento bod presunúť až na májové rokovanie, po protestoch sa však nakoniec dostalo na rokovanie 16. apríla.

Potom Mazák žiadal čas, aby sa na svoju obhajobu mohol pripraviť. Pri návrhu piatich dní sa ohradil, že „nevie zaručiť, či to stihne“. To už jeho kolegov nahnevalo a hlasovali za to, aby sa o odvolávaní rokovalo hneď. Na čo Mazák odišiel.

Sťažnosť

Už 23. apríla podal odvolaný predseda ústavnú sťažnosť. V nej uviedol štyri dôvody.
Tvrdí, že rada mu nepreukázala, že „opakovane porušuje svoje povinnosti“, teda jeho lustrovanie sudcov bolo legitímne.

Chýbal mu čas na prípravu. Jeden z členov rady, ktorého hlas bol rozhodujúci, sa mal podľa neho vylúčiť. Preto aj o prípad jeho lustrácie sa opieral návrh na odvolanie.
No a rozhodnutie Súdnej rady podľa neho nie je arbitrárne.

Okrem toho žiada Ústavný súd, aby vydal predbežné opatrenie a nedovolil do posúdenia sťažnosti, aby si Súdna rada zvolila nového predsedu.

Odpovede

Podľa desiatich členov Súdnej rady nemal Mazák právo lustrovať sudcov. „Informácie zisťoval preventívne a bez toho, aby vo vzťahu k nim vykonával nejakú právomoc svoju ako predsedu Súdnej rady, resp. právomoc Súdnej rady ako takej,“ píšu na Právnych listoch. Podľa nich sa snažil „loviť dôkazy“ na kolegov.

Rovnako títo členovia Súdnej rady odmietajú výčitku, že neboli ochotní poskytnúť svojmu predsedovi čas na prípravu obhajoby. Pripomínajú, že Trestný poriadok stanovuje lehotu piatich pracovných dní na prípravu na hlavné pojednávanie.
Navyše, keď sa hovorilo o dátume mimoriadnej schôdze rady, Mazák chcel dať prednosť svojmu pracovnému programu a iným povinnostiam pred rokovaním o jeho odvolaní.

Mal Šamko nehlasovať?

„Súdna rada je kolektívny orgán, ktorého členovia nie sú pri výkone svojej funkcie v nej zastupiteľní,“ odpovedajú verejne desiati členovia.

Naopak, argumentujú, že ak by predseda nezákonne lustroval ďalších deviatich členov, stal by sa prakticky neodvolateľný. Poukazujú tak na fakt, že na odvolanie bolo potrebných desať hlasov.

„Podľa nášho názoru, ak člen Súdnej rady zistí, že sa jeho osoba stala predmetom nezákonného postupu zo strany predsedu Súdnej rady, má legitímne právo požadovať odvolanie predsedu z jeho funkcie,“ tvrdia v článku.

Bude sa voliť?

Veľká časť Súdnej rady je presvedčená, že Mazákov návrh, aby Ústavný súd dočasne pozastavil voľbu nového predsedu, je „v rozpore s verejným záujmom”. Navyše, ako konštatovali už na rokovaní, zrejme bude potrebný hĺbkový audit činnosti už bývalého predsedu.

Ak by Národná rada neodvolala Jána Mazáka zo Súdnej rady, mohol sa o post predsedu uchádzať opäť.

/ Plus 7 Dní /