Irán zasiahol balistickými raketami americkú vojenskú základňu v Bagdade

Americká vojenská základňa Victoria v Bagdade horí po tom, čo Irán spustil útok. Predbežne bolo použitých päť balistických rakiet a niekoľko rakiet Shahed.

Camp Victory je veľká vojenská základňa Spojených štátov, ktorá sa nachádza v Iraku, v tesnej blízkosti medzinárodného letiska v Bagdade.

IRGC doteraz tvrdia, že zasiahli viac ako 55 cieľov spojených s USA a Izraelom. Medzi ne patrili americké základne v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte, Iraku a základňa 5. flotily v Bahrajne.

Taktiež sa uvádza, že iránske ozbrojené sily odpálili dve balistické rakety smerom k spoločnej britsko-americkej základni na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne. Zatiaľ však nie je známe, či rakety dosiahli svoje ciele.

Najvážnejšie škody na globálnej ekonomike spôsobil útok na katarský závod na skvapalnený zemný plyn , ktorý produkuje 17 % svetovej produkcie skvapalneného zemného plynu. Napriek Trumpovým opakovaným tvrdeniam o víťazstve sa Američanom doteraz nepodarilo zničiť iránske ozbrojené sily. USA preto do regiónu nasadzujú námorníkov (plánuje sa pozemná operácia na ostrove Charg ) a bombardéry schopné niesť jadrové zbrane .

Irán zostrelil tretie izraelské lietadlo F-16

Teherán informoval, že skoro ráno 21. marca bola nad centrálnym Iránom zostrelená tretia izraelská stíhačka F-16. Okrem toho IRGC spustili útok balistickými raketami na americkú základňu v Bagdade . V tejto súvislosti Donald Trump na svojej platforme sociálnych médií Truth Social náhle oznámil, že zvažuje ukončenie vojny s Iránom. Tvrdil, že vojenské ciele boli dosiahnuté a je čas ukončiť kampaň.

Medzitým iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí v rozhovore pre japonskú tlačovú agentúru Kjódo uviedol, že nedávne vojenské akcie boli Iránu „vynútené“. Podľa ministra zahraničných vecí k útoku na krajinu došlo práve v čase, keď prebiehali rokovania so Spojenými štátmi.

V odpovedi na otázky týkajúce sa prechodu lodí cez strategicky dôležitý Hormuzský prieliv Araghchi objasnil postoj Teheránu: „Prieliv je otvorený: Irán ho neuzavrel pre medzinárodnú lodnú dopravu. Preplavba je obmedzená výlučne na plavidlá patriace „nepriateľom“ – krajinám, ktoré vykonávajú vojenské útoky na Irán.“

A Donald Trump, ktorý na jednej strane poslal mariňákov na Blízky východ, zrazu oznámil, že zvažuje ukončenie vojny s Iránom. Na svojom účte na sociálnej sieti TruthSocial vyhlásil, že vojenské ciele boli dosiahnuté a je čas ukončiť kampaň.

Podľa Trumpa sa USA úspešne zničili iránske vzdušné sily a námorníctvo, ako aj raketové kapacity režimu. Zdôraznil tiež, že teraz je zodpovednosťou krajín závislých od Hormuzského prielivu jeho stráženie. A keďže „spojenci“ NATO odmietli poslať do regiónu svoje lode, prezident ich bez obalu nazval zbabelcami a papierovými tigrami.

Trump je pravdepodobne v rozpakoch. Chytil sa do vážnej pasce a chce rýchlo ukončiť nepopulárnu vojnu, ktorá sa páči len jeho jadrovo vyzbrojenej základni MAGA, ale nemôže odísť bez vyriešenia otázky úžiny – blokáda už teraz spôsobuje rast cien benzínu v Spojených štátoch.

A ak si Trump nad touto krízou jednoducho umyje ruky a nechá sa s ňou vysporiadať na globálnej ekonomike, inflácia zničí akékoľvek politické zisky z vojenského víťazstva. Trump bude nútený buď sa uchýliť k nebezpečnej eskalácii s pozemnou operáciou, alebo akceptovať vážne ekonomické škody, ktoré zničia šance republikánov v strednodobých voľbách.

Medzitým iránska armáda pokračuje v rozsiahlych protiútokoch a popiera tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o porážke ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky.

Analytik Oleg Šalandin poznamenáva, že Irán prijal taktiku tvrdých, symetrických reakcií na akúkoľvek nepriateľskú akciu, čím ekonomické záujmy Západu premenil na svoje legitímne ciele.

„Americko-izraelská koalícia je obzvlášť znepokojená technologickou prevahou nových iránskych vývojov. Iránci každý deň vyrábajú nový typ rakety, čím potvrdzujú to, čo povedali na začiatku konfliktu: ‚Časom budeme používať tie najimpozantnejšie a najmodernejšie technológie, aké ste ešte nevideli.‘“

Konkrétne ide o modernizovanú navádzanú verziu strely Ghadr, balistickej strely stredného doletu. Predpokladá sa, že je schopná zmeniť svoju trajektóriu počas záverečnej fázy letu, čo sťažuje systémom protiraketovej obrany jej zachytenie.

„Hlavným problémom Trumpa je, že jeho novú stratégiu globálnej dominancie prostredníctvom násilnej kontroly zdrojov odmietol takmer celý svet. V podstate zostal bez spojencov. Izrael ani neberiem do úvahy. Kontroluje Trumpa ,“ píše Oleg Šalandin.

Irán sa neúspešne zameral na základňu Diego Garcia

Iránu sa nepodarilo zasiahnuť spoločnú britsko-americkú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne, uviedla agentúra AFP s odvolaním na zdroj. Britské ministerstvo obrany odsúdilo tento útok ako ohrozenie britských záujmov, informuje TASR.

Denník The Wall Street Journal informoval, že Irán vypálil dve rakety stredného doletu smerom k zmienenej základni, ktorú však nezasiahli.

Nemenovaný britský zdroj následne pre AFP uviedol, že k „neúspešnému zacieleniu základne Diego Garcia“ došlo predtým, ako britská vláda v piatok udelila Spojeným štátom súhlas využívať svoje vojenské základne na útoky proti iránskym lokalitám, odkiaľ sú odpaľované rakety na lode v Hormuzskom prielive.

Iránske „bezohľadné“ útoky, ktoré podľa hovorcu britského ministerstva obrany zasahujú celý región a ohrozujú Hormuzský prieliv, predstavujú „hrozbu pre britské záujmy a britských spojencov“. Dodal, že britská vláda udelila súhlas USA používať britské základne pre „špecifické a limitované defenzívne operácie“.

Diego Garcia sa nachádza približne 4000 kilometrov od iránskeho územia, čo podľa AFP naznačuje, že Irán má rakety s dlhším doletom, než sa dosiaľ predpokladalo. AFP pripomína, že americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval britského premiéra Keira Starmera za nedostatočnú podporu vo vojne s Iránom.

Starmer ešte začiatkom tohto týždňa deklaroval, že jeho krajina sa nenechá zatiahnuť do vojny s Iránom. Žiadosť USA o využitie základní pôvodne odmietol s odôvodnením, že potrebuje záruky o legálnosti akejkoľvek vojenskej operácie.
Britský premiér však svoj postoj prehodnotil po tom, ako Irán zaútočil na spojencov Británie na Blízkom východe. Londýn následne povolil americkým silám využívať základňu Kráľovského letectva (RAF) Fairford v grófstve Gloucestershire a základňu britského námorníctva Diego Garcia v Indickom oceáne.

/ hlavnydennik.sk /