Irán odmietol americký návrh na uzavretie 48-hodinového prímeria po tom, čo došlo k neúspešnému pokusu zabiť dôležitého iránskeho vyjednávača a exministra zahraničia Kamala Charrázího, ktorý sa cez Pakistan snažil sprostredkovať stretnutie medzi iránskymi predstaviteľmi a americkým viceprezidentom JD Vanceom.

„Nech svet posúdi; ktorá strana vedie dialóg a vyjednávanie a ktorá pácha terorizmus,“ napísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americké straty po iránskych odvetách medzitým narastajú. Irán po Hormuzskom prielive hrozí už aj uzavretím Červeného mora. Kybernetické útoky zasiahli amerických technologických gigantov v regióne Blízkeho východu

Irán po neúspešnom pokuse o atentát na svojho vyjednávača odmietol americký návrh na prímerie a v rámci stupňujúcej sa konfrontácie hrozí zablokovaním kľúčových námorných trás aj kybernetickými útokmi. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v piatok 3. apríla 2026 na sieti X položil otázku, ktoré krajiny a spoločnosti sú najviac závislé od prielivu Báb el-Mandeb (alebo Báb al-Mandab) pri preprave ropy, LNG, pšenice, ryže a hnojív.

Irán v piatok odmietol americký návrh na uzavretie 48-hodinového prímeria. Informáciu priniesla iránska tlačová agentúra Fárs s odvolaním sa na anonymný zdroj.

Návrh podľa zdroja Spojené štáty predložili v stredu cez bližšie nešpecifikovanú „priateľskú“ krajinu. „Diplomatické úsilie USA o dosiahnutie prímeria sa zintenzívnilo, najmä po tom, čo Irán zaútočil na sklad americkej armády na kuvajtskom ostrove Bubijan,“ uviedol zdroj.

„Práve keď som sa prihováral americkému ľudu, bol pri pokuse o atentát zasiahnutý vedúci našej Strategickej rady pre zahraničnú politiku, čo viedlo k mučeníckej smrti jeho nevinnej manželky. Nech svet posúdi; ktorá strana vedie dialóg a vyjednávanie a ktorá pácha terorizmus,“ napísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján na sieti X.

Pezeškiján to napísal po tom, čo bývalý iránsky minister zahraničia Kamal Charrází, bol 1. apríla 2026 vážne zranený pri pokuse o atentát na jeho domov v Teheráne. Charrází letecký útok s ťažkými zraneniami prežil, ale jeho manželka prišla o život.

Dvaja iránski predstavitelia pre The New York Times uviedli, že Charrází dohliadal na pokusy cez Pakistan usporiadať možné stretnutie medzi iránskymi predstaviteľmi a JD Vanceom.

Charrází v súčasnosti vedie Strategickú radu pre zahraničné vzťahy a predtým bol poradcom zosnulého najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý v prvý deň konfliktu.

Iránski predstavitelia varovali, že ak budú atentáty v krajine pokračovať, Irán rozšíri svoje odvetné akcie aj na ďalšie záujmy USA, vrátane technologických spoločností a zariadení zaoberajúcich sa umelou inteligenciou v regióne, o ktorých sa domnievajú, že sú zapojené do cielených operácií.

Iránske revolčné gardy pohrozili balistickými raketovými útokmi na „tajné sústredenia“ amerických pilotov v Spojených arabských emirátoch po tom, čo úspešne zacielili systémy Amazonu a Oracle kybernetickými útokmi.

Na sociálnej sieti medzitým koluje obrázok s textom na iránskom drone: „Ja, Šáhid-136, v mene iránskeho ľudu, idem do Tel Avivu na rokovania.“

Americké straty po iránskych odvetách narastajú

Iránske štátne médiá v piatok informovali o údajnom zostrelení americkej stíhačky F-35. Jej pilot sa podľa ich správ stihol katapultovať, no následná pátracia misia Spojených štátov zlyhala a iránske jednotky ho zajali.

„Ak zajmete nepriateľského pilota alebo pilotov živých a odovzdáte ich polícii, získate vzácnu cenu,“ oznámil moderátor miestnej televízie v provincii Kohgíluje a Bójer-Ahmadu. Rovnaká stanica však osobitne vyzývala verejnosť „zastreliť ich, ak ich uvidí“.

Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM), americké ministerstvo obrany ani Biely dom sa k správam dosiaľ nevyjadrili.

ránska agentúra Tasním však tvrdí, že armáda Spojených štátov zorganizovala na záchranu pilota pátraciu misiu, no tá zlyhala a pilota zajali.

Podľa jej informácií USA vyslali do oblasti vrtuľníky Black Hawk a lietadlo C-130 Hercules. „Iránska protivzdušná obrana zaútočila na jeden z vrtuľníkov blízko hraníc a ten opustil oblasť operácie,“ uviedol zdroj iránskej agentúry.

Sumár amerických strát za ostatných 24 hodín:

1× F-15E Strike Eagle zostrelený (1 pilot zachránený, 1 člen posádky je stále nezvestný)

2× záchranné vrtuľníky HH-60W Jolly Green II zasiahnuté iránskou paľbou (posádky sú v bezpečí, niektorí členovia sú zranení)

2× A-10 Warthog zasiahnuté (jeden sa zrútil do Perzského zálivu – pilot zachránený; druhý núdzovo pristál s jedným vyradeným motorom)

1× F-16 vyhlásil núdzový stav, bezpečne pristál

1–2× tankery KC-135 taktiež vyhlásili núdzový stav 

Irán hrozí aj uzavretím Červeného mora

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v piatok 3. apríla 2026 na sieti X položil otázku, ktoré krajiny a spoločnosti sú najviac závislé od prielivu Báb el-Mandeb (alebo Báb al-Mandab) pri preprave ropy, LNG, pšenice, ryže a hnojív.

Báb el-Mandeb je prieliv v Červenom mori medzi Afrikou a Arabským polostrovom, ktorý oddeľuje Červené more od Adenského zálivu.

Kálíbáf tým poukázal na viacero hrozieb. Vo svojom príspevku na sieti X na ne poukázal austrálsky podcaster Mario Nawfal:

Po prvé, húsíjska karta. Irán nesusedí s prielivom Báb el-Mandeb; susedí s ním Jemen. Kálíbáf pripomína všetkým, že Teherán môže nariadiť jemenským povstalcom Húsíom úplne uzavrieť Červené more

Po druhé, hrozba z globálneho hladomoru. Nespomenul len ropu a LNG. Špecificky vyzdvihol pšenicu, ryžu a hnojivá. Keďže Hormuzský prieliv je pre plavidlá nepriateľov Iránu uzavretý a cena ropy prekročila 140 dolárov, uzavretie Báb el-Mandebu by súčasne vyvolalo energetickú krízu v Európe a nedostatok potravín v rozvojovom svete.

Po tretie, mieri na korporácie. Otázkou, „ktoré spoločnosti“ majú najvyššie objemy tranzitu, varuje gigantov ako Maersk a MSC (dve najväčšie svetové spoločnosti v oblasti námornej kontajnerovej dopravy, ktoré spoločne kontrolujú približne dve pätiny celosvetovej prepravy tovaru), že ich plavidlá sú tiež v hľadáčiku. Cieľom je vyvolať nedôveru na trhu s námorným poistením, ktorá zastaví dopravu skôr, než bude odpálená jediná raketa.

Odkaz pre Washington je krištáľovo jasný: pokračujte v bombardovaní nášho hlavného mesta a ničení našej infraštruktúry a my použijeme našich zástupcov na rozbitie globálneho dodávateľského reťazca. Dve úzke prielivy. Jedna páka. A Irán na nej stále drží ruku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok ponúkol ukrajinské skúsenosti v oblasti zabezpečenia námornej dopravy krajinám, ktoré chcú udržať Hormuzský prieliv otvorený počas prebiehajúcej vojny na Blízkom východe.

Povedal, že ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa zúčastnil na virtuálnych rokovaniach predstaviteľov viac než 40 krajín, ktoré zvolala Británia s cieľom riešiť situáciu v Hormuzskom prielive.

„Uzavretie Hormuzského prielivu zo strany Iránu predstavuje priamu hrozbu pre globálnu prosperitu,“ uviedla po rokovaniach vo vyhlásení britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová. Zúčastnené štáty v ňom vyzvali na okamžité a bezpodmienečné znovuotvorenie strategickej úžiny a rešpektovanie slobody plavby a medzinárodného námorného práva.

Ukrajina podľa Zelenského disponuje relevantnými odbornými znalosťami v oblasti zabezpečenia námorných ciest, obrany a obnovenia námornej dopravy. „Ak sú naši partneri pripravení konať, zvážime, ako ich môžeme posilniť a ako môžeme využiť našu expertízu, vedomosti a technologický potenciál,“ uviedol bez ďalších podrobností.

Zdroj: InfoVojna / vietnam.vn / hnonline.sk / bleskovky.sk / cas.sk