Imunita proti vírusom: pre začiatočníkov (a aj mainstreamových odborníkov)

Zaočkovaní proti jednej časti vírusu (hrotový proteín) pri ďalšej infekcii mutovaným vírusom pocítia trpké ovocie mutácii. Ich imunitný systém nabehne na prvotný antigénový hriech (PAH) s následným ADE. Teda protilátkami zosilneným priebehom infekcie, varuje advokát Peter Weis.

Imunitný systém proti vírusom je pomerne komplexný. Vzhľadom na to, že vírusy sú neživé častice, pre ich množenie sú potrebné živé bunky, ktoré pre svoje ciele doslova zneužijú. Imunitný systém organizmu človeka sa tomuto fenoménu za milióny rokov „prispôsobil“, a tak takmer dokonale vie s vírusmi „vybabrať“. Nie vždy a nie so všetkými, ale z hľadiska prežitia ľudstva je to takmer dokonalé. Koronavírusy nepredstavujú nijakú výnimku. Teda, aby sme boli presní nepredstavovali, pokiaľ zopár zloduchov v bielych plášťoch neusúdilo, že nám to „vytmavia“ modifikovanými kmeňmi.

Ale najprv tie princípy imunitnej odpovede. V priebehu niekoľkých hodín (0-4) sa okolo buniek, do ktorých prenikli vírusové častice zhromaždia NK bunky. Preklad NK je „natural killer“ – prirodzený zabijak. Likvidujú bunky, ktoré napadol vírus. V priebehu 4-96 hodín sa objavia ďalšie NK bunky, aktivované cytokínom interleukín-12, ktoré produkujú interferón alfa a beta. Obidva interferóny bránia ďalšiemu množeniu vírusu. O niekoľko málo hodín neskôr sa do „hry“ zapájajú cytotoxické T lymfocyty (T8), ktoré produkujú interferón gama a prispievajú k likvidácii vírusu. Paralelne, mierne neskôr, začína súhrou dendritických buniek, pomocných T lymfocytov (T4) a B lymfocytov syntéza protilátok. Najprv triedy IgM, neskôr triedy IgG.

Po odznení infekcie zostávajú titre protilátok (za ich syntézu sú „zodpovedné“ B bunky a plazmatické bunky), a zadaných (comitted) T4 a T8 lymfocytov dlho v „pohotovosti“.  Niektoré z B a T buniek sa uložia na spánok, pričom vytvárajú tzv. pamäťové bunky. Pamäťové bunky si pamätajú ROKY, ba desaťročia. U ľudí narodených v roku 1915 sa pamäť na španielsku (americkú) chrípku v roku 1918 nevytratila ani po 90 rokoch. Pacienti, ktorí prekonali SARS-CoV-1 v roku 2003, majú pamäťové B a T bunky doteraz, teda po 18 rokoch.  Podobné dáta sú aj pri kiahňach, či iných prekonaných (nielen) vírusových infekciách. Inými slovami, optimálne je danú chorobu prekonať. Takto získaná imunita vydrží doslova na veky vekov. A získava sa harmonicky – proti všetkým častiam vírusu, ktorých veľa. 

Lenže čo vtedy, keď choroba je smrteľná pre nie zanedbateľnú časť ľudskej populácie? Tu pomohli vakcíny, ktoré obsahovali živé, ale oslabené vírusové alebo bakteriálne kmene. To platilo až do 90. rokov minulého storočia. HIV pozitívni, ktorí v záujme „ľudských práv“ svoju HIV pozitivitu tajili, po takejto vakcíne zomreli. To bolo vreskotu!

Začali sa používať tzv. subjednotkové vakcíny. Teda proti jednej, dvom, trom bielkovinám infekčného agens. Veľmi rýchlo sme sa mohli poučiť pri čiernom kašli. Pri trojkomponentnej  vakcíne sa imunita proti baktérii B. pertussis strácala veľmi rýchlo. Doslova sa vyparila. Riešenie? Očkovať, očkovať a očkovať… Neúčinnou vakcínou, na ktorú je baktéria doslova rezistentná.

A sme pri Covid-19. Je potrebná tretia dávka, štvrtá… A načo?  Illusion deja vu. 

Po prvé: je to neúčinné.

Po druhé: stimuluje sa tvorba nových rezistentných kmeňov. Nielen tých „dobrých“, ako tvrdí nemenovaný profesor. Profesorko, prepáč, ale príroda nepozná dobré a zlé. Pozná len evolúciu a prežijú tí schopnejší a najodolnejší.

Po tretie: a to je to asi najdôležitejšie. Vírusy mutujú. Všetky. Niektoré pomalšie, niektoré rýchlejšie. Koronavírusy, vírus chrípky, či dengue prekliato rýchlo.

To znamená, že zaočkovaní proti jednej časti vírusu (hrotový proteín) pri ďalšej infekcii mutovaným vírusom pocítia trpké ovocie mutácii. Ich imunitný systém nabehne na prvotný antigénový hriech (PAH) s následným ADE. Teda protilátkami zosilneným priebehom infekcie. A to sa už budú všetci čerti ženiť. O tom, čo je to a ako prebieha PAH a ADE si môžeme porozprávať niekedy inokedy. A na koniec: Môže sa PAH a ADE vyskytnúť aj u tých, ktorí infekciu SARS-CoV-2 prekonali prirodzene? Môže, ale je to veľmi málo pravdepodobné. Imunitná odpoveď u týchto ľudí je „harmonická“. To znamená, že je proti všetkým častiam vírusu, nielen proti jednej bielkovine. Čiže mutovaný, nemutovaný vírus vo väčšine(!) prípadov je to jedno.

Autor: JUDr. Peter Weis, člen Občianskej odbornej komisie

Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners