Iba Irán bude podľa svojho veľvyslanca pri OSN rozhodovať o použití iránskych zmrazených aktív.

Americký Senát medzitým prezidentovi Donaldovi Trumpovi nariadil, aby americkú USA stiahol z vojenských operácií proti Iránu. Po islamskej revolúcii v roku 1979 a následnom obsadení americkej ambasády v Teheráne vtedajší prezident James Carter reagoval zmrazením približne 8 – 12 miliárd dolárov iránskych vládnych aktív v amerických bankách.

Iba Irán bude rozhodovať o tom, ako použije svoje zmrazené aktíva po ich uvoľnení v rámci dohody medzi Washingtonom a Teheránom o ukončení vojny na Blízkom východe. V utorok to vyhlásil iránsky veľvyslanec pri OSN Alí Bahrejní.

Iránske štátne médiá v utorok informovali, že Spojené štáty v rámci rokovaní o dohode s Iránom súhlasili s uvoľnením 12 miliárd dolárov v zmrazených aktívach pre Teherán, ako aj s dočasným pozastavením sankcií na vývoz ropy z islamskej republiky.

Americký viceprezident J.D. Vance v pondelok uviedol, že iránske aktíva ešte neboli v rámci tejto dohody uvoľnené a ak by sa tak stalo, mohli by byť použité na nákup tovarov z USA, ako sú sójové bôby, a nefinancovali by terorizmus.

Bahrejní tieto tvrdenia v utorok odmietol. „Irán je jedinou krajinou, ktorá bude rozhodovať o tom, čo spraví so svojimi aktívami, ktoré budú uvoľnené,“ povedal novinárom v Ženeve.

„Odmietam všetky tvrdenia (Washingtonu) o tom… že by akákoľvek iná krajina mala mať akýkoľvek vplyv pri týchto rozhodnutiach alebo týchto procesoch,“ dodal Bahrejní.

Po moslimskej revolúcii v roku 1979 a následnom obsadení americkej ambasády v Teheráne vtedajší prezident James Carter reagoval zmrazením približne 8 – 12 miliárd dolárov iránskych vládnych aktív v amerických bankách. Časť bola uvoľnená v januári 1981 po prepustení amerických rukojemníkov, ďalšie ostali zmrazené.

Islamská revolúcia v roku 1979 viedla k zvrhnutiu autokratického režimu šáha Mohammada Rezu Pahlavího a transformácii Iránu na teokratickú islamskú republiku. Tento historický zlom zásadne zmenil geopolitickú situáciu na Blízkom východe a trvalo ovplyvnil vzťahy medzi Západom a islamským svetom.

Šáh Mohammad Reza Pahlaví po strate podpory verejnosti a armády utiekol z krajiny.

Po úspešnom referende bola zrušená monarchia a oficiálne vyhlásená Iránska islamská republika.

Donald Trump trvá na tom, že Irán s jadrovými inšpekciami súhlasil

Americký prezident Donald Trump trval v utorok na tom, že Irán súhlasil s povolením jadrových inšpekcií, a to napriek vyhláseniam zo strany Iránu, že tak neurobil. Šéf Bieleho domu tiež povedal, že uvoľnené iránske sankcie sa použijú na zmiernenie humanitárnej krízy v krajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Týmto vyjadrením Trump poprel tvrdenia iránskej diplomacie, podľa ktorej krajina neplánuje pustiť inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) k iránskym jadrovým zariadeniam, ktoré boli zbombardované počas vojny so Spojenými štátmi a s Izraelom.

„Napriek ich protestom a nepravdivým protichodným tvrdeniam, v spojení s celým radom fake news… Irán celkom úplne súhlasil s jadrovými inšpekciami na najvyššej úrovni na veľmi dlhé obdobie do budúcnosti… Keby s tým nesúhlasili, žiadne ďalšie rokovania by sa nekonali!“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

„Na základe tohto a ďalších veľkých ústupkov zo strany Iránu som súhlasil s tým, aby Hormuzský prieliv zostal OTVORENÝ, a to bez ďalšej námornej blokády. Všetky lode však zostávajú na svojich miestach pre prípad, že by bolo potrebné blokádu opäť zaviesť, čo je v tejto chvíli zrejme vysoko nepravdepodobné,“ pokračoval prezident.

V nasledujúcom príspevku Trump uviedol, že v pondelok prepravili lode Hormuzským prielivom rekordné množstvo ropy – 19 miliónov barelov.

Spoločnosť Kpler, poskytujúca dáta o námornej doprave, krátko predtým informovala, že v pondelok touto úžinou preplávalo najmenej 36 nákladných lodí so surovinami. Podľa nej to predstavuje rekordný počet plavidiel od konca februára, kedy sa začala vojna na Blízkom východe.

Trump sa na Truth Social vyjadril aj k zmrazeným iránskym sankciám, ktoré sa majú uvoľniť v rámci dohody medzi Washingtonom a Teheránom o ukončení konfliktu.

„Peniaze a/alebo sankcie, ktoré uvoľňuje americké ministerstvo financií, idú do úschovy kontrolovanej USA a použijú sa na nákup potravín a zdravotníckeho materiálu výlučne zo Spojených štátov, vrátane kukurice, pšenice a sójových bôbov… To sú veci, ktoré Irán zúfalo potrebuje. Toto je humanitárna kríza a cítim, že je potrebné pomôcť TERAZ, kým nie je neskoro,“ napísal Trump a poznamenal, že rokovania prebiehajú dobre.

Senát USA prijal rezolúciu vyzývajúcu na ukončenie vojny s Iránom

Americký Senát v utorok prijal uznesenie, ktorého cieľom je ukončiť americké vojenské operácie proti Iránu. Prevažne symbolické opatrenie, ktoré začiatkom júna podporila aj Snemovňa reprezentantov, prijal Senát pomerom hlasov 50 ku 48.

Rezolúcia nariaďuje prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby americkú armádu stiahol z vojenských operácií proti Iránu, pokiaľ Kongres nerozhodne o vyhlásení vojny alebo neschváli použitie vojenskej sily, ako to nariaďuje zákon z roku 1973.

Keďže ide o uznesenie oboch komôr Kongresu, nepredkladá sa prezidentovi na podpis a jeho právna sila je sporná, konštatuje AFP.

Podľa NBC News však predstavuje najostrejšiu symbolickú reakciu Kongresu proti vojne s Iránom. Podľa agentúry AFP sa Kongres zároveň oficiálne vyslovil proti pokračovaniu konfliktu, ktorý začal koncom februára údermi USA a Izraela na Irán a otriasol globálnymi energetickými trhmi a otvoril cestu k rozsiahlejšej regionálnej vojne na Blízkom východe.

Hlasovanie v Senáte nasledovalo po tom, ako sa vo Švajčiarsku cez víkend uskutočnilo prvé kolo mierových rozhovorov medzi USA a Iránom. Rokovania nasledovali po minulotýždňovom uzavretí memoranda o porozumení o ukončení vojny na Blízkom východe.

Legislatíva z roku 1973 stanovuje, že Kongres musí do 60 dní od začiatku konfliktu schváliť použitie ozbrojenej sily alebo vyhlásiť vojnu. Zároveň umožňuje jej jednorazové predĺženie o ďalších 30 dní.

Lehota vyplývajúca zo zákona oficiálne uplynula 1. mája. Trumpova administratíva ale argumentovala, že plynutie lehoty pozastavilo prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom apríla, takže súhlas Kongresu nebol potrebný. Opoziční demokrati takýto výklad vlády odmietli.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3) / InfoVojna