Hrnko o Dankovej čerešničke na koaličnej torte

O Dankovom deštrukčnom pôsobení na čele SNS

Slovenčina je veľmi bohatý jazyk na metaforické vyjadrovanie skutočnosti. Ak chce niekto povedať, že vec sa zavŕšila alebo dosiahla svoju fatálnu úroveň, môže rôznym spôsobom použiť prirovnanie o čerešničke na torte.

Skutočnou čerešničkou na torte Dankovho deštrukčného pôsobenia na čele SNS a teraz už aj pri rozkladaní koalície je jeho autonehoda v Dúbravke.

Keďže často jazdievam po onej ceste, viem si predstaviť ako asi išlo auto, ktoré zramovalo semafor v uvedenej lokalite.

Nie, nechcem sa odbavovať na cudzom nešťastí. Všetko sa môže stať. Ale keď sa to už stane, má každý občan a zvlášť politik, nehovoriac už o právnikovi postupovať v zmysle platných predpisov.

A v tomto danom prípade sú predpisy jasnejšie ako žiarivé slnko na oblohe. Každý aj ten posledný držiteľ vodičského oprávnenia vie, musí vedieť, čo má v takom prípade robiť. Ináč by nemohol mať vodičské oprávnenie.

Ak niekto opustí miesto dopravnej nehody, robí to s vedomím, že porušuje platné predpisy a má na to dôvod. Na Slovensku každý vie, aký to je dôvod, takže ho netreba zvlášť pripomínať.

A teraz to podstatné. Nie je až tak zaujímavé, čo sa dialo po dopravnej nehode. Z politického hľadiska je najdôležitejšie, čo sa dialo pred nehodou. Po peripetiách, ktoré Slovensko zažilo za uplynulé obdobie, počas vytvárania koalície a za daných politických pomeroch, muselo a musí byť každému jasné, že všetko, čo sa udeje, bude druhou stranou posudzované na decimálkach a s kilometrovým metrom.

Preto zodpovedné konanie každého príslušníka z dnešnej koalície je condtio sine qua non, aby sa koalícia nedostávala do problémov. Už neohrabané útoky neuveriteľne dobrého človeka na niektorých predstaviteľov koalície som hodnotil v svojich minulých statusoch negatívne.

To, čo sa stalo v Dúbravke (predtým aj potom), z tohto hľadiska možno hodnotiť ako absolútnu nezodpovednosť voči značke SNS, ale najmä voči koalícii. Niet na to ospravedlnenie! Bol to úder koalícii hlboko pod pás.

Ešte jedna vec, ktorá je na pováženie. Najhlúpejšou obranou akéhokoľvek vinníka je poukazovanie na druhých, ktorí sa vraj dopustili rovnakého alebo ešte väčšieho priestupku. Ale veď to, že niekto iný spáchal tiež priestupok, nikoho neoprávňuje páchať priestupky a ani neospravedlňuje. A ešte zroneno poznamenať, že ho niekto nepodrží, je skutočne na úrovni top politika!

Veď práve o tom sa tu diskutuje od roku 2005, veď práve koncepcia našich ľudí (ktorých treba podržať) a tých iných (ktorých treba zakopať pod čiernu zem), je kľúčovým politickým sporom dneška. A komu sa podarí na Slovensku uplatniť jednotné kritéria, teda jeden meter na všetkých, tomu budú na konci stavať sochy Niké.

V aktuálnej situácii by sa mali zodpovední činitelia, zvolení na kandidátke SNS (Taraba?, Huliak?, Michelko?,,,,) zamyslieť ako ďalej. Dnes som už pochopil, prečo napriek tomu, že sme Dankovi denno-denne hovorili, aby stále nehovoril Ja – ja – ja, ale hovoril MY, sme boli neúspešní.

Jednoducho nie preto, žeby to Danko nechápal. Boli sme neúspešní preto, že jemu to jednoducho neprešlo cez hrdlo. Akokoľvek by chcel povedať my, vždy mu z hrdla vyšlo ja. On totiž nie je schopný objektívneho pohľadu na seba. Skrátka Narcis. A preto – ak chce koalícia byť úspešná a odolať tlaku opozície, musí vyriešiť otázku Danko.

 Anton Hrnko/skspravy.sk