Holandsko sa obáva vyvolania domino efektu v celej EÚ v dôsledku plynovej krízy

Holandské úrady varujú, že ak sa do novembra nepodarí naplniť zásobníky, čo len v jednej európskej krajine, ohrozí to celý euroblok.

Podľa holandského ministra pre klímu a energetiku Roba Jettena by plynová kríza v ktorejkoľvek krajine EÚ vyvolala domino efekt a rýchlo by sa rozšírila do celého bloku.

„Je dobré, ak niektoré členské štáty dokážu naplniť svoje zásobníky plynu do 1. novembra, ale ak iné krajiny nedosiahnu 80 % – najmä veľké krajiny ako Nemecko – potom si treba uvedomiť, že to bude mať dominový efekt pre celú Európu,“ povedal Jetten minulý týždeň pre portál Politico.

Holandský minister poznamenal, že v prípade zastavenia dodávok ruského plynu sa jeho krajina „postaví na stranu susedných krajín“.

Jetten medzitým zdôraznil, že používanie plynu za nálezísk pri Groningene na severe Holandska, ktoré bolo kedysi jedným z najväčších v Európe a desaťročia hlavným zdrojom plynu na kontinente, bude až poslednou možnosťou.

Holandská vláda v roku 2019 oznámila, že táto oblasť bude do októbra 2022 uzavretá, aby sa obmedzili seizmické riziká v regióne, pričom plyn sa bude následne ťažiť len v prípade extrémneho počasia alebo nepredvídaných okolností.

Holandsko už zrušilo limity na produkciu elektriny z uhlia

Holandská vláda zrušila limity na produkciu elektrickej energie z uhlia. Dôvodom je zaistenie energetickej bezpečnosti po tom, ako Rusko začalo výraznejšie obmedzovať dodávky plynu do európskych krajín. Holandsko sa tak pripojilo k ďalším štátom, ktoré pre obavy z nedostatku ruského plynu zamerali svoju pozornosť na uhlie, najšpinavší z energetických zdrojov.

Holandský minister pre klímu a energetiku Rob Jetten v pondelok (20. 6.) na tlačovej konferencii povedal, že vláda okamžite mení zákon, ktorý povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 % svojej kapacity. Cieľom zákona, ktorý vstúpil do platnosti iba začiatkom tohto roka, bolo obmedzenie emisií skleníkových plynov. Celkovo tri uhoľné elektrárne v Holandsku mali ukončiť svoju prevádzku v roku 2030.

Nová situácia na energetickom trhu však pôvodné plány zmenila a elektrárne budú môcť ísť na plnú kapacitu až do konca roka 2024. „Bolo to ťažké rozhodnutie, ale museli sme ho prijať“ povedal Jetten. Ako dodal, bez dodatočných opatrení by v Holandsku a Európe nebolo možné garantovať dostatočné naplnenie zásobníkov plynu na zabezpečenie sa na zimnú sezónu.

Holandsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sa v reakcii na znižovanie dodávok plynu z Ruska rozhodli opätovne vrátiť k uhliu. Gazprom totiž v poslednom období výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.

Holandsko sa radšej rozhodlo pre uhlie než pre zvýšenie produkcie plynu z obrovského ložiska Groningen na severe krajiny, čo presadzovali poradcovia v energetickej oblasti. Ložisko bolo od spustenia produkcie v roku 1963 kľúčovým zdrojom zemného plynu pre veľkú časť západnej Európy a významným zdrojom príjmov do holandského štátneho rozpočtu.

Neskôr však vláda začala ťažbu z ložiska pre časté zemetrasenia utlmovať, pričom s jeho uzatvorením sa počíta v októbri 2023. Tento termín plánuje Amsterdam dodržať, „ak to geopolitická situácia dovolí“. Tento rok by produkcia plynu z ložiska mala dosiahnuť o niečo menej než pôvodne plánovaných 4,5 miliardy kubických metrov.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / openiazoch.zoznam.sk