Gruzínska vláda ide meniť zákon o zahraničnom vplyve, má byť kópiou amerického FARA

Vláda tak reaguje na škandály týkajúce sa využívania zahraničných finančných prostriedkov na politické nepokoje v Gruzínsku. Americký zákon FARA ukladá lobistom a právnikom povinnosť oznámiť, že pracujú v mene zahraničných záujmov.

Gruzínska vládnuca strana Gruzínsky sen v piatok oznámila, že značne kritizovaný zákon o zahraničnom vplyve podobný ruskej legislatíve nahradí „presnou, doslovnou“ kópiou amerického Zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA). Kritici však tvrdia, že takýto krok neprinesie skutočnú zmenu, píše TASR podľa agentúry AFP.

Západom financované revolúcie

Americký zákon FARA ukladá lobistom a právnikom povinnosť oznámiť, že pracujú v mene zahraničných záujmov, no mediálne organizácie sú od tejto povinnosti oslobodené. Odporcovia tejto avizovanej zmeny tvrdia, že jej cieľom je len umlčať kritiku verejnosti týkajúcu sa zmieneného gruzínskeho zákona o zahraničnom vplyve. Domnievajú sa však, že nová legislatíva skutočnú zmenu neprinesie.

Gruzínsky sen dôvod avizovanej zmeny neuviedol. Vyhlásil len, že reaguje na „nedávne škandály týkajúce sa využívania zahraničných finančných prostriedkov na politické nepokoje v Gruzínsku“. AFP približuje, že takúto rétoriku obvykle gruzínska vláda používa, keď bez dôkazov obviňuje Západ z financovania „revolúcie“ v krajine. Vládnuca strana v piatok tiež oznámila, že „povinné zapojenie mimovládnych organizácií do verejného rozhodovania už nebude potrebné“, čo AFP označuje za ďalší krok proti občianskej spoločnosti.

Gruzínsky sen presadil vlani v máji zmienený kontroverzný zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu, a to aj napriek masovým protestom a odmietavému postoju medzinárodných partnerov Tbilisi.

Legislatíva vyžaduje, aby sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku zaregistrovala ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získava prinajmenšom pätinu prostriedkov zo zahraničia. Zákon, podobný ruskej legislatíve o zahraničných agentoch, kritizoval Západ vrátane EÚ a v samotnom Gruzínsku vyvolal masové protesty.

Gruzínsko sa v súčasnosti nachádza v hlbokej politickej kríze pretrvávajúcej už od sporných volieb v októbri 2024, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen. Výsledky volieb vo svojom uznesení odmietol Európsky parlament a vláda v Tbilisi v reakcii na to do konca roka 2028 pozastavila rokovania o vstupe do EÚ. Následne v Gruzínsku opäť vypukli masové protesty.

Polícia na demonštráciách zadržala už stovky ľudí, pričom podľa ľudskoprávnych organizácii proti demonštrantom zasahuje aj s použitím fyzickej sily. Vláda políciu bráni s tým, že demonštranti sa často dopúšťajú výtržností.

Začiatkom tohto týždňa vláda predstavila balík legislatívnych návrhov, ktorými chce sprísniť tresty za trestné činy počas verejných protestov.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v piatok Tbilisi kritizovala, pričom uviedla, že tieto opatrenia sú „vážnou prekážkou v demokratickom rozvoji“ krajiny a „výrazne oslabujú právo na slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a slobodu médií“. Gruzínsku vládu obvinila z toho, že sa uchyľuje k „zastrašovaniu a násiliu“ s cieľom umlčať akýkoľvek nesúhlas.

Zdroj: tasr/ ereport.sk