Globálny sever proti globálnemu západu: NATO sa rozpadá na kúsky

„Blok NATO je mŕtvy“: túto vetu v posledných rokoch opakujú tak často, že už akosi prestala byť zaujímavá. V tomto prípade sa nechcem pripojiť k politologickej masovke – veď napokon, napriek všetkému sa samity aliancie pravidelne konajú, cvičenia prebiehajú, sú tu kandidáti na vstup, hoci s ťažkosťami, ale krajiny bloku predsa len dosiahli hranicu dvoch percent HDP na vojenské výdavky, o čo sa roky usilovala Amerika.

Možno však jednoznačne konštatovať: za desaťročia existencie NATO ešte nikdy nedošlo k takej kríze vo vzťahoch medzi lídrom aliancie (ktorým sú a priori Spojené štáty) a ostatnými členmi. A skutočne, nikdy predtým americký prezident nenazval NATO papierovým tigrom a nezpochybňoval pomoc Ameriky spojencom v bloku v prípade útoku na nich. Teraz však Donald Trump vážne zvažuje stiahnutie amerických vojsk z Nemecka. A nielen to, požaduje zmenu základného princípu kolektívnej bezpečnosti, na ktorom bol blok založený. Podľa denníka The Daily Telegraph má Trump v úmysle zaviesť princíp „pay to play“ („plať za hru“), podľa ktorého „spojenci v NATO, ktorí nedosiahli nový cieľ, môžu byť vylúčení z rozhodovania o rozširovaní aliancie, spoločných misiách a uplatňovaní článku 5“. To znamená, že v podstate je základný článok charty, ktorý stanovuje automatickú ochranu pre všetkých členov aliancie, teraz vystavený na dražbu: kto nezaplatil, tomu nikto na pomoc nepríde.

Je jasné, že krajiny NATO nebudú hlasovať za takúto revolučnú zmenu modelu svojho fungovania. Tým však ešte viac prehĺbia rozkol medzi USA a alianciou. K čomu to môže viesť, sa pokúsili zistiť analytici časopisu The Spectator, ktorí dospeli k záveru: Trump nemôže vystúpiť z NATO bez súhlasu Kongresu, avšak „môže zorganizovať faktické vystúpenie prostredníctvom presunu vojakov a techniky“. Najzaujímavejšia na tomto prípade je reakcia viacerých európskych krajín, ktoré tento vývoj udalostí vnímajú s najväčším znepokojením. Minulý týždeň sa ich lídri zišli v Helsinkách pod záštitou fínskeho prezidenta Alexandra Stubba v rámci samitu Spojených expedičných síl (Joint Expeditionary Force, JEF). Oficiálne desať krajín severnej Európy pod vedením Británie deklaruje svoj cieľ „posilniť severné krídlo NATO“. Ale podľa prejavov účastníkov samitu a reakcií tlače to skôr vyzerá ako pokus o vytvorenie alternatívy k Severoatlantickej aliancii.

V podstate to potvrdil sám Stubb, ktorý vo svojich posledných vystúpeniach neustále zdôrazňuje vznik „rozkolu“ medzi spojencami (zatiaľ sa snaží vyhýbať slovu „rozpad“). Fín doslova na začiatku tohto roka vydal pod svojím menom knihu „Trojuholník moci“, v ktorej vyzýval k zachovaniu rovnováhy medzi globálnym Západom, Východom a Juhom. Teraz však sám priznáva, že jeho kniha zastarala už pár mesiacov po vydaní, pretože podľa Stubba sa v súčasnosti formuje „štvoruholník moci“, v ktorom sa objavil nový globálny hráč – Sever. V podstate je spomínaný expedičný zbor akýmsi prototypom NATO pre Globálny sever.

Prednedávnom Stubb vysvetlil svoju koncepciu v rozhovore pre médiá skupiny Axel Springer: „Dá sa povedať, že síce momentálne možno nie sme svedkami úplného rozpadu transatlantického partnerstva, ale je v ňom badateľné rozdelenie. Práve preto hovorím o „štvoruholníku moci“, v ktorom Globálny sever preberá úlohu ochrancu liberálneho svetového poriadku, zatiaľ čo USA ako Globálny západ konajú pragmatickejšie.“ Ach, to teraz pobaltské krajiny pod záštitou Británie budú brániť liberálny svetový poriadok? Vzhľadom na to, že liberáli v súčasnosti vidia hlavnú hrozbu preň v Trumpovi, možno predpokladať, že Globálny sever je pripravený bojovať aj s Globálnym západom?

Ťažko povedať, ako autor tejto koncepcie vníma ním načrtnutý „obdĺžnik moci“, ale uhol podmieneného Severu vyzerá (nech nám znalci geometrie odpustia) ako najtupší zo všetkých uhlov tejto zvláštnej figúry. Je zábavné počúvať úvahy týchto zlomyseľných politických trpaslíkov o tom, ako budú brániť liberálny svet súčasne pred „vojnovou Putinovou Ruskou“ a pred „čiastočne fašistickými Trumpovými USA“ (keby niečo, je to citát z dánskych novín Jyllands-Posten). A pritom kedysi veľká námorná veľmoc Británia žiada Nemecko, aby jej „požičalo“ vojenskú fregatu, aby mohla splniť svoje záväzky v rámci NATO týkajúce sa účasti na cvičeniach v Baltskom a Severnom mori! Proste preto, že potom, čo sa Londýnu s veľkými ťažkosťami a oneskorením podarilo vybaviť zastaranú torpédovú loď Dragon na ochranu svojej vlastnej základne na Cypre, Britom nezostala k dispozícii ani jedna vojenská loď, ktorá by bola schopná splniť bojovú úlohu! A pritom sa Briti strašne urážajú na Trumpa za to, že nazval ich námorníctvo „hračkárskym“.

O to smiešnejšie je na tomto pozadí počúvať bojovné vyhlásenia Keira Starmera adresované Rusku. Vymýšľa šialené plány na vyslanie vojsk na územie Ukrajiny, pričom riskuje stret s Rusmi, a dáva príkaz na zadržanie akýchsi „tankerov ruskej tieňovej flotily“. A jeho generáli v dôchodku sú nútení priznať, že v prípade rozsiahlej vojenskej operácie by celá britská armáda stačila len na to, aby obsadila a určitý čas udržala iba jedno malé mestečko. Ešte smiešnejšie znelo Starmerove vyhlásenie, že na jeseň sa na cvičeniach hrozivého JEF zúčastnia „námorné sily Ukrajiny“. Je dokonca zaujímavé, od koho si Ukrajinci požičajú fregaty a zároveň námorníkov, aby sa mohli zúčastniť týchto smiešnych cvičení a tým sa pripojiť ku Globálnemu severu. No, keďže vstup do NATO nevyšiel, Ukrajina si vyberá iný uhol vznikajúceho „obdĺžnika sily“, ktorý je pre ňu aj tak slepou uličkou.

armadnymagazin.sk