Generálny tajomník OSN Guterres dostal zákaz vstupu do Izraela, vraj nedostatočne odsúdil iránsky raketový útok.

Naopak Česká republika fandí sionistickému režimu až do takej miery, že zablokovala vyhlásenie členských štátov EÚ vyzývajúce na okamžité prímerie medzi Izraelom a hnutím Hizballáh v Libanone

rán v utorok vypálil na Izrael vyše 180 rakiet po eskalácii bojov medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh v Libanone.

Izraelská diplomacia zakázala generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi vstup do krajiny, pretože podľa nej jednoznačne neodsúdil utorkový masívny raketový útok Iránu na Izrael. Oznámil to v stredu (2. 10.) podľa agentúry Reuters izraelský minister zahraničia Jisrael Kac.

Guterres v utorok (1. 10.) po tom, ako Irán odpálil stovky rakiet na Izrael, povedal, že odsudzuje rozšírenie konfliktu na Blízkom východe.

Guterres pôvodne vydal len krátke vyhlásenie, v ktorom odkazoval na „najnovšie útoky na Blízkom východe“ a odsúdil „rozširovanie konfliktu“ v regióne. Podľa neho v ňom prichádza len k ďalšej eskalácii. Vyzval tiež na prímerie.

V stredajšom vyhlásení na pôde Bezpečnostnej rady OSN však už pritvrdil. „Ako malo byť zrejmé z kontextu odsúdenia, ktoré som vyjadril včera, opäť dôrazne odsudzujem masívne raketové útoky Iránu na Izrael,“ vyhlásil Guterres.

Izraelské pokračujúce nálety v Libanone zároveň označil za „neúprosné“. Pred Bezpečnostnou radou OSN tiež hovoril o navrhovanom dočasnom prímerí na izraelsko-libanonskej hranici, ktoré Izrael odmietol a svoje útoky „zintenzívnil“.

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac označil Guterresa za „protiizraelského generálneho tajomníka OSN, ktorý poskytuje podporu teroristom, sexuálnym násilníkom a vrahom“.

Irán v utorok vypálil na Izrael vyše 180 rakiet po eskalácii bojov medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh v Libanone. Izraelskej protivzdušnej obrane sa podarilo veľkú časť útoku odraziť a neboli po ňom hlásené nijaké obete.

V meste Jericho na okupovanom Západnom brehu Jordánu však šrapnel z rakety zabil jedného Palestínčana.

Irán podnikol podobný útok na Izrael aj v polovici apríla. Na židovský štát vtedy vypustil stovky bezpilotných lietadiel, balistických rakiet a riadených striel, drvivú väčšinu z nich však zostrelila izraelská protivzdušná armáda a stíhačky za podpory USA, Británie a Jordánska.

Satelitné zábery, analyzované v tom čase médiami, ukazujú, že iránsky útok spôsobil len menej závažné škody na leteckej základni Nevatim v južnom Izraeli.

Irán úderom reagoval na predpokladaný izraelský útok na budovu iránskeho konzulátu v sýrskom Damasku z 1. apríla, pri ktorom zahynuli aj dvaja generáli iránskych Revolučných gárd.

Česko sa otvorene postavilo za sionistický režim

Pred raketovými útokmi Iránu na Izrael v utorok večer sa diplomati EÚ pokúsili vydať spoločné posolstvo vyzývajúce na okamžité prímerie medzi Izraelom a hnutím Hizballáh v Libanone. Zablokovala ho však Česká republika. Na stredajšiu správu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR v Bruseli.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v utorok z iniciatívy šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella prostredníctvom videokonferencie zaoberali najnovšou eskaláciou napätia medzi Izraelom a hnutím Hizballáh.

Týždenník pripomenul, že vyhlásenia na úrovni ministrov zahraničných vecí musia byť jednomyseľné, k čomu v utorok večer nedošlo, keďže jeho znenie odmietla Česká republika. Následne Borrell vyhlásenie vydal sám na sociálnej sieti X. Tou istou cestou neskôr odsúdil aj iránske raketové útoky na Izrael.

Politico v tejto súvislosti cituje hovorcu českého ministerstva zahraničných vecí Daniela Drakea, podľa ktorého pripravovaná spoločná deklarácia diplomatov „jednostranne obmedzila právo Izraela na sebaobranu proti teroristom Hizballáhu, ktorí už mesiace ostreľujú civilistov v severnom Izraeli“. Drake spresnil, že česká strana požadovala doplniť text spoločnej deklarácie o stiahnutie sa Hizballáhu z oblasti pri izraelských hraniciach.

Po iránskych raketových útokoch na Izrael sa očakáva ďalšie vystupňovanie napätia v tomto regióne. Politico upozornilo, že západné krajiny skúmajú možnosti, ako bezpečne evakuovať svojich občanov z Libanonu v prípade vypuknutia plnohodnotnej vojny.

Cyprus ako členský štát EÚ nachádzajúci sa najbližšie k tomuto dianiu, by sa podľa Politica mohol stať evakuačným centrom pre tých, ktorí budú chcieť alebo musieť opustiť Libanon. Prípravy na prijímanie evakuovaných ľudí na Cypre sa začali už v utorok neskoro večer, píše Politico.

Cyprus už podobnú skúsenosť má, keď v roku 2006 hostil približne 60.000 ľudí utekajúcich pred vojnou medzi Hizballáhom a Izraelom.

Týždenník s odvolaním sa na hovorcu francúzskej armády informoval, že francúzsky transportný vrtuľník dorazí do východného Stredomoria v najbližších dňoch. Britská vláda si už prenajala komerčný let pre svojich občanov v Libanone. Lietadlo odletí z Bejrútu v stredu. Minulý týždeň Británia oznámila vyslanie 700 vojakov na svoje základne na Cypre.

Zdroj: spravy.rtvs.sk / hnonline.sk / pluska.sk / InfoVojna