Gender ideológia vo vládnom materiály s rodovo „neutrálnym“ a „nesexistickým“ jazykom

To, že v materiáloch vlády, parlamentu a štátnych úradoch sa čoraz viac objavujú ideologické dogmy, ktoré tam nemajú čo robiť – ak platí Čl.1. Ústavy SR – je už nesporný fakt, ktorý odhaľuje cielený systém indoktrinácie novou globalistickou štátnou ideológiou ako tomu bolo v bývalej totalite.

Jediný rozdiel je, že sa to nerobí tak okato a nie je to oficiálne nikde ukotvené. Po ovocí sa však pozná strom, je stará pravda, na základe ktorej dnes vieme ukázať na politické sociálne inžinierstvo, formujúce vedomie masy ľudí.

Vláda 7. septembra na návrh ešte ministerky Kolíkovej (SaS) schválila Koncepciu rozvoja právnej pomoci ľuďom na roky 2022-24. To, že nešlo len o to ako právne pomôcť ľuďom, ktorí nemajú peniaze na zaplatenie právnika dokazuje okrem iného ideologické vsunutie jazykovej osnovy – rodovo inkluzívneho jazyka.

Tu si ukážeme ako nové ideologické úderky formujú vedomie ľudí a najmä úradníkov, vykonávajúcich verejnú moc, cez oficiálne dokumenty.

Prešpikovanie materiálu gender agendou s „rodovo neutrálnym jazykom“ tiež podráždilo nielen konzervatívnych aktivistov, ale aj Konferenciu biskupov Slovenska, ktorá vzniesla viaceré zásadné pripomienky.

Gender agende EÚ už prekáža aj gramatický rod

Gender agendu v oblasti gramatiky a lexiky odôvodnilo ministerstvo ideologicky angažovanou vyrobenou obavou, aby vraj nebol v materiáloch zvýhodňovaný žiaden z rodov a aby sa neupevňovali údajne bližšie nešpecifikované „predsudky voči inému rodu“. V gramatickom tvare, úradných materiálov, poznamenávame.

Nakoniec bol dohodnutý údajne „kompromisný“ text o „neutrálnej a spravodlivej komunikácii“. Máme tu teda vládu, ktorá zohľadňuje prioritne záujmy menšín (viď TU) a prienik ideológií viac ako gramatické normy štátneho jazyka, záujem majoritného obyvateľstva a všeobecnú ochranu bez vaty ideologických -izmov.

Gramatiku deformuje ideológia

V Koncepcii rozvoja právnej pomoci sa v rozporovom konaní s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS)  riešil aj „rodovo neutrálny jazyk“, ktorým bol prešpikovaný celý materiál. Nakoniec bol dohodnutý kompromisný text o „neutrálnej a spravodlivej komunikácii“.

Nejde pritom len o štátny jazyk, ktorého gramatiku a lexiku deformuje inkluzívna gender ideológia.

Aby sme rozumeli ďalšiemu umelému zahmlievaciemu pojmu „spravodlivej komunikácie“,

v praxi to znamená skoro to isté ako gender agenda s jej „inkluzívnym jazykom“ –  čo najviac neutralizovať aj jazykové gramatické kategórie rodu – mužského a ženského, čo je v slovenčine, kľúčový komunikačno-jazykový znak.

Keďže fetiš rodovo neutrálneho alebo rodovo inkluzívneho jazyka je už od roku 1980 súčasťou ideologickej neomarxistickej agendy Európskej únie, skrytou za naratív politickej korektnosti o tzv.inkluzívnom jazyku, čo vychádza z ideologickej dogmy rodovej rovnosti. Tá sa z pohlaví postupne preniesla až do gramatiky.

Keďže jazyk významne odráža a ovplyvňuje postoje, správanie a vnímanie človeka bruselské elity si postupne presadili agendu tzv. rodovo neutrálneho / rodovo spravodlivého / nesexistického jazyka.

Odôvodňujú to tak, aby údajne  nebol zvýhodňovaný žiaden z rodov a aby sa neupevňovali bližšie nešpecifikované „predsudky voči inému rodu“. Ide pritom o rody gramatické, ktoré si ideologickí gender fanatici premietli do asociácií biologických rodov.

Práve túto ideologickú agendu si osvojili aj tvorcovia novej koncepcie pre oblasť právnej pomoci ľuďom.

Naratív o „rodovej nekorentnosti jazyka“

Niektorí fanatici rodovej a feministickej agendy sa opierajú o nimi vytvorenú axiómu o údajnej rodovej nekorektnosti jazyka. Prekáža im napríklad oslovenie „vážený zákazník“, ktoré je v mužskom  rode, ale má pritom vžitý všeobecný záber na všetkých zákazníkov, teda aj ženy.

V slovenčine je totiž mužský rod referenčným, zástupným rodom v jednotnom i množnom čísle substantív a ako formálny neutrálny znak sa používa na označovanie všeobecného významu, dvojice muža a ženy alebo skupiny bez ohľadu na reálne zastúpenie žien v tejto skupine.

Slovenská jazyková črta: generické maskulínum

Už v Morfológii slovenského jazyka z roku 1966 (s. 135) sa uvádza: „mužské pomenovania slúžia vo väčšine prípadov nielen ako názvy mužských osôb, ale i ako súhrnné pomenovania osôb bez rozlíšenia pohlavia: učiteľ, t.j. tak učiteľ ako aj učiteľka; učitelia = učitelia a učiteľky (ale aj učitelia = muži v učiteľskom povolaní).

Majú teda užší aj širší význam, ktorý možno rozlíšiť len z kontextu. Používanie všeobecného mužského rodu, tzv. generického maskulína, je charakteristickou črtou všetkých slovanských jazykov.

Túto našu kultúrnu a jazykovú identitu narúšajú a likviduje ideologicky deformované politiky bruselských elít. Žiaľ, za angažovanej nadpráce miestnych politikov a úradníkov.

Rafael E. Rafaj

skspravy