Fínsko a Švédsko vyzývajú Maďarsko a Turecko

Premiéri Fínska a Švédska vyzvali Maďarsko a Turecko, aby schválili žiadosti svojich krajín o vstup do NATO, Ankara však trvá na tom, že svoje námietky nestiahne bez ďalšieho vydávania podozrivých, ktorých považuje za teroristov, informuje Guardian.

Dva severské štáty požiadali o vstup do obrannej aliancie vedenej USA v máji, čím odhodili desaťročia vojenskej nezúčastnenosti v historickej politickej zmene vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu.

Erdogan a Orbán v stredobode pozornosti

Dvadsaťosem z 30 členov NATO ratifikovalo ich žiadosti. Maďarsko a Turecko sú jediné dve krajiny, ktoré tak neurobili.

Budapešť minulý týždeň uviedla, že podporuje žiadosti a jej parlament ich ratifikuje do polovice decembra, Ankara však opäť naznačila, že chce konkrétne kroky proti skupinám, ktoré považuje za teroristické.

„Všetky oči sa teraz upierajú na Maďarsko a Turecko,“ povedala v utorok fínska premiérka Sanna Marinová. „Čakáme, kým tieto krajiny ratifikujú naše žiadosti. Myslím si, že by bolo dôležité, aby sa to stalo radšej skôr ako neskôr.“

Nový švédsky premiér Ulf Kristersson na tom istom stretnutí v Helsinkách povedal, že Švédsko „plne rešpektuje skutočnosť, že každá krajina v rámci aliancie robí vlastné rozhodnutia“, a dodal, že v najbližších dňoch má navštíviť Ankaru.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorého čakajú voľby na budúci rok, povedal, že jeho krajina je stále proti žiadosti Švédska, zatiaľ čo hovorca jeho vládnucej strany AK Ömer Çelik v pondelok uviedol, že Švédsko ešte neurobilo dosť na to, aby Ankara zmenila názor.

„Tieto vyhlásenia Švédska sú dobré, ale nestačia, kým nebudú implementované,“ povedal Çelik. „Čakáme, kedy to ožije.“ Turecko uviedlo, že má voči Švédsku viac námietok ako Fínsko, ale obe krajiny minulý týždeň zopakovali, že sa pripoja k NATO v rovnakom čase, pričom si zachovajú jednotný front.

V Ankare si podávajú kľučku

Švédske médiá informovali, že Kristersson sa chystá zúčastniť sa na bilaterálnom stretnutí v Ankare, pravdepodobne 8. novembra, niekoľko dní po generálnom tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, ktorý má v piatok navštíviť turecké hlavné mesto.

Podľa štátnej agentúry Anadolu Erdoğan v minulotýždňovom telefonáte švédskemu premiérovi povedal, že „zabránenie teroristickým organizáciám vziať si ako rukojemníkov členstvo Švédska v NATO a jeho vzťahy s Tureckom je spoločným záujmom“.

Turecko vznieslo námietky voči žiadostiam ešte pred ich odoslaním, pričom citovalo históriu krajín, v ktorých hostili členov kurdských militantných skupín, ako je Strana kurdských pracujúcich (PKK) a prívržencov moslimského kazateľa Fethullaha Gülena so sídlom v USA, ako aj z roku 2019 pozastavenie predaja zbraní.

Predchádzajúca švédska vláda dodržala časti júnového memoranda podpísaného s Tureckom, aby získala podporu Ankary, zrušila zbrojné embargo a zablokovala finančnú a inú podporu kurdským skupinám v Sýrii, ako sú takzvané YPG.

Ankara chce vidieť viac vydávaní osôb, ktoré sú podľa nej spojené s PKK a ďalšími skupinami, ktoré považuje za teroristické. Švédsko zatiaľ schválilo len dve žiadosti. Severské médiá uviedli, že čaká až 73.

Niektorí analytici sa domnievajú, že švédska stredopravá vláda, ktorá vznikla začiatkom tohto mesiaca, môže nájsť kompromis s Tureckom ľahšie ako jej stredoľavá predchodkyňa. Nový švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v pondelok povedal, že nová koalícia má v kurdskej otázke menej „batožiny“.

„Bolo to okrem iného o minulých vyhláseniach, ktoré ľudia urobili, a o tom, ako ľudia vnímali aktivity kurdských skupín na švédskom území,“ povedal Billström s odôvodnením, že verejná podpora kurdských hnutí jeho predchodkyne zo strany sociálnych demokratov Ann Lindeovej skomplikovala rokovania.

hlavnydennik.sk