Existuje pojem „neúspešný štát“, dnes ich vidíme veľa. Prečo neuspeli?

Ďalšia cena „na pamiatku Nobela“ vyvolala otvorené sklamanie. Liberálna ekonomická verejnosť opäť ignorovala naliehavé problémy svetovej ekonomiky a pokračovala vo svojich medzi sebou dohodách, hoci predsa len si pripravila možnosť na ospravedlnenie. Tu by som však chcel poukázať na jednu dôležitú okolnosť – píše ruský analytik Michail Chazin.

Začnem analógiou. Existuje pojem „neúspešný štát“. Dnes ich vidíme veľa: Estónsko, Lotyšsko, Arménsko, Moldavsko. Mnoho takýchto štátov je v Afrike a Ázii. Otázka: Prečo neuspeli?

Dôvodom je, že elita týchto krajín nemala skúsenosti s budovaním štátu a neobjavili sa tam žiadne významné osobnosti. To je dobre vidieť na príklade Kazachstanu, ktorý, kým bol Nazarbajev (osobnosť formátu ZSSR), vyzeral ako celkom úspešný nový štát. Ale Nazarbajev odišiel… A Kazachstan upadá do archaiky a pomerne rýchlo stráca akékoľvek perspektívy. Takže, na vznik novej vedy je potrebný titan (pretože história tu jednoducho nemôže byť). V politickom hospodárstve takými titanmi boli Adam Smith a Karl Marx. A oni zapísali novú vedu do celej histórie ľudstva, so všetkými jej vedeckými (a aj mystickými, stačí spomenúť „neviditeľnú ruku trhu“!) a kultúrnymi úspechmi.

Ekonomika (liberálna ekonomická teória) bola vytvorená jednotlivými osobnosťami na objednávku ako alternatíva k marxistickej politicko-ekonomickej teórii. Cielené ju vyviedli z celistvosti (načo ju obrátili hore nohami; ak je politická ekonómia postavená od makroekonomiky k mikroekonomike, tak ekonomika je naopak). Cielené ju rozbili na množstvo nijako nesúvisiacich úloh. Pre každú z nich boli vytvorené matematické modely, ktoré v zásade nie je možné preniesť na makroúroveň. Podrobne som to ukázal v „Spomienkach na budúcnosť“ na príklade teórie hodnoty, ktorú v zásade nie je možné vytvoriť na mikroúrovni. Výsledkom je obrovský súbor samostatných konštrukcií, ktoré je absolútne nemožné uplatniť v praxi. A ak sa z nich niečo vybuduje (napríklad správa akciových aktív), niekedy sa to s veľkým rachotom zrúti. A to je strašný problém súčasnej liberálnej teórie.

Jej stúpenci sa nedokážu vzdať obrovského množstva naratívov, ktoré sa nahromadili za viac ako sto rokov. Nedokážu pochopiť a vnímať súčasné problémy, sú im hlboko cudzie. A toto nie je prípad, ktorý by sa dal rýchlo vyriešiť. V dôsledku toho sa moderná liberálna ekonomická teória premenila na stredovekú scholastiku, ktorá s príchodom nového veku jednoducho zmizla. Samozrejme, jej stúpenci nikam nezmiznú, rovnako ako v Rusku nikam nezmizli bývalí učitelia marxizmu-leninizmu. Premenili sa na politológov a sociológov.

Tak je to aj tu. Ale pre tých, pre ktorých je ekonomická teória zásadná (pre štátnych činiteľov, majiteľov veľkých aktív a korporácií), nastali zložité časy. Skutočných odborníkov na ekonómiu prakticky nie je. A tí, ktorí sú, sa stávajú objektmi lovu. Nie v zmysle zničiť, ale v zmysle za každú cenu zaradiť do svojho tímu. Lenže tímov sú desiatky, ak nie stovky. A odborníkov… No, možno ich je na celom svete päť… Odborníkom je samozrejme dobre. Hoci je to trochu únavné. Ale čo majú robiť štáty? Kladie si otázku Michail Chazin.

armadnymagazin.sk