Európu čaká osud starovekého Ríma

Európska kríza je podobná scenáru s úpadkom starovekého Ríma.

Píše Daniel Eckert v nemeckých novinách „Die Welt“.

Priebeh kolapsu Ríma podľa Eckerta v mnohom pripomína rozvíjajúcu sa krízu v Európskej únii.

Za prvú zhodu okolností autor považuje obdobie inflácie, ktorá zasiahla dovtedy stabilnú menu. V Rímskej ríši sa peniaze neznehodnotili asi dva a pol storočia, no potom devalvácia postavila spoločenský poriadok na hlavu.

„Devalvácia peňazí sa začala v druhom storočí nášho letopočtu, takmer okamžite po pandémii. Predtým mala rímska mena, denár, v priebehu storočí veľmi stabilnú hodnotu,“ vysvetlil autor.

Za druhý faktor Eckert označil pandémiu – v Rímskej ríši a mimo nej až do obdobia inflácie zúril Antoninov mor.

„Ako presne mor ovplyvnil vývoj cien v ríši, je rovnako ťažké určiť ako počet obetí. Podľa správ jeden z desiatich obyvateľov zomrel v mestských centrách ríše a armáda čiastočne vyhladila tretinu v ich poľných táboroch. Isté je len to, že po Antoninovom more už menový a hospodársky poriadok nebol rovnaký. Možno preto, že politici sa stále viac snažili regulovať ceny,“ tvrdí Eckert.

Štátna kontrola trhu navyše viedla k ešte väčšiemu prehĺbeniu krízy. Napríklad boli stanovené maximálne ceny obilia, ktoré boli pod trhovými cenami, čo viedlo k zníženiu ponuky a zastaveniu obchodu medzi mestami a provinciami.

Keď sa vrátime k súčasnému hospodárskemu úpadku Európy, Eckert zdôraznil, že kontinent je bolestivo závislý aj na voľnom pohybe tovaru a peňažných zásob, čomu nepomohli ani sankcie, ani zatváranie hraníc počas pandémie koronavírusu.

„Nemecko dvakrát zasiahli dve prekrývajúce sa krízy, pretože ako exportujúca krajina je viac závislá od bezpečných obchodných ciest ako takmer ktorákoľvek iná krajina. Rovnako ako v Rímskej ríši pred 2000 rokmi je naša prosperita z veľkej časti spôsobená voľným pohybom tovarov a služieb, zatiaľ čo prerušenia dodávok a iné prerušenia prosperitu spomaľujú,“ poznamenal autor.

news-front