Európu čaká energetický šok! „Hovorili sme vám to,“ ozvalo sa z Ruska

Európa sa musí pripraviť na dlhodobý energetický šok, varuje denník Financial Times a opisuje chyby, ktorých sa Európa dopustila počas energetickej krízy v roku 2022. Mala by sa z nich poučiť, pretože teraz hrozia zdĺhavé výpadky. 

„Závažnosť energetickej krízy, ktorú vyvolal konflikt na Blízkom východe, je stále podceňovaná. Hoci dúfame v to najlepšie, musíme sa teraz pripraviť na to najhoršie,“ napísal v texte pre Financial TimesMichael Stoppard, riaditeľ spoločnosti Stoppard Energy, ktorý predtým pôsobil ako hlavný stratég pre globálny trh so zemným plynom v spoločnosti S&P Global. 

Narušenie prevádzky v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, malo podľa pôvodných očakávaní trvať len krátko, ale ukazuje sa, že obnovenie energetických tokov bude zložitejšie. 

V roku 2022 sa Európa nepoučila

Stoppard ako príklad uvádza najväčší LNG závod v Katare, ktorý bol po útokoch zatvorený a jeho obnovenie môže podľa katarského ministra energetiky Saada al-Kaabiho trvať „týždne alebo mesiace“. Po tomto jeho vyjadrení však nasledovali ďalšie útoky a minister bol nútený upraviť svoje vyjadrenie. Teraz odhaduje opravu poškodených zariadení na tri až päť rokov. 

„Odhady analytikov o dĺžke prerušenia sa menia z dní na týždne a mesiace. Dvojmesačné obdobie obnovy už nie je najhorším scenárom, ale tým najlepším,“ ctiuje Stopparda portál parlamentilisty.cz. 

Európa sa podľa neho musí pripraviť na dlhodobé výpadky a predovšetkým sa poučiť z chýb energetickej krízy z roku 2022. Stoppard pripomína, že vtedajšia reakcia bola často nekoordinovaná a v dôsledku neefektívna. 

Reakcia Európy na energetickú krízu v roku 2022 pozostávala zo štyroch častí: náhrady dodávok, doplnenia zásob, ochrany spotrebiteľa a obmedzenia cien. Všetko však malo svoje negatívne dôsledky, upozorňuje Stoppard. 

Náhrada ruského plynu sa síce podarila vďaka dovozu LNG, najmä z USA, ale viedla k prudkému nárastu cien. 

Cenové stropy fungovať nemohli!

Povinné dopĺňanie európskych zásobníkov pred zimou situáciu ešte zhoršilo, pretože obchodníci vedeli, že Európa musí plyn nakupovať za každú cenu, čo im umožnilo vyšponovať ceny ešte vyššie. 

Ochrana spotrebiteľov prostredníctvom rozsiahlych dotácií síce pomohla domácnostiam, ale zároveň udržala vysokú spotrebu a prispela k tomu, že veľkoobchodné ceny zostali vysoké. Pokusy o zavedenie cenových stropov na plyn podľa Stopparda ani nemohli fungovať, pretože ak by boli nižšie než svetové ceny, dodávky by smerovali mimo Európu. 

„V praxi bolo ponechané na trhových silách a cenách, aby regulovali dodávky, a výsledná škoda pre európsky priemysel bola pravdepodobne väčšia, než by bolo optimálne. Lepšou reakciou by bolo najprv určiť, ktoré sektory by mali byť vyzvané k úsporám, so zameraním na zmiernenie dopytu tam, kde to bude najmenej bolestivé,“ píše Stoppard. To by podľa neho malo za následok znižovanie cien pre všetkých. 

V texte pre Financial Times Stoppard tiež vyzdvihuje nutnosť zavedenia informačnej kampane, ktorá by verejnosť motivovala k úsporám energie. „Vlády nemôžu priamo ovplyvňovať medzinárodné ceny komodít. Ich schopnosť ovplyvniť ponuku môže byť v krátkodobom horizonte rovnako obmedzená. Vlády však môžu mať vplyv na riadenie dopytu. To musí byť ústredným bodom akejkoľvek reakcie,“ tvrdí Stoppard. 

Problém na strane dopytu 

Na článok reagoval osobitný vyslanec ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu a generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitriev. Energetické problémy Európy vníma ako dôsledok jej strategických chýb, preto ju vyzval na výmenu vedenia. 

„Hovoril som to. Európa si musí uvedomiť svoje strategické energetické a geopolitické chyby, napraviť ich, vymeniť vedenie EÚ a zmeniť svoj rusofóbny prístup,“ uviedol Dmitriev a predpovedal, že Európu „čoskoro zasiahne ničivá energetická katastrofa“. „Ako už bolo mnohokrát vysvetlené, Európa potrebuje Rusko, aby prežila,“ dodal. 

So stanoviskom, že problém je aj na strane dopytu a nielen na strane ponuky energie, súhlasí aj ekonomický web ZeroHedge. Pokles dopytu je spôsobený vysokými cenami aj nedostatkom surovín. Aj kvôli tomu obmedzuje výrobu aj petrochemický priemysel v Ázii. 

Znížený výkon patrochemických firiem

V Japonsku znižujú produkciu spoločnosti Mitsubishi Chemical a Mitsui Chemicals a Sumitomo Chemical zvažuje odklad spustenia závodu Keiyo Ethylene. V Južnej Kórei obmedzujú prevádzku výrobcovia etylénu a vláda dočasne označila naftu za „položku hospodárskej bezpečnosti“. 

V Číne znížila spoločnosť Sinopec výrobu rafinérií približne o 10 %. Podnik Shell-CNOOC uzavrel etylénový závod v Huizhou a Wanhua Chemical hlási výpadky dodávok LPG. 

Aj v Indonézii a na Taiwane pracujú petrochemické firmy so zníženým výkonom. India navyše obmedzila dodávky LPG pre komerčný sektor. „Dopyt prudko klesá, a to buď preto, že ceny sú príliš vysoké, alebo jednoducho preto, že nie sú k dispozícii žiadne suroviny. Najprv v Ázii,“ píše ZeroHedge. 

Drahá nafta v Česku 

Najväčšie zdraženie nafty v krajinách Európskej únie zaznamenala Česká republika. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda na Xupozornil, že podľa údajov Európskej komisie v Česku vzrástla cena nafty medzi 2. a 16. marcom o 26,2 %. Priemer zvýšenia cien v Európskej únii je 19,7 %. Podľa Kovandu to vyvoláva otázku, či sú v Česku primerane nastavené marže u pohonných látok. „Czechia, best in diesel,“ píše Kovanda. 

Okrem nafty tu zdražuje aj benzín, a to o 12,2 %, opäť zdraženie nad priemer krajín Európskej únie. „V zdražení benzínu tak Česku patrí „až“ štvrtá priečka v EÚ, po Švédsku, Španielsku a Poľsku. Nafta je však v rámci českej ekonomiky oveľa dôležitejšia než benzín, pretože jej spotreba predstavuje zhruba 75 percent spotreby pohonných látok,“ píše Kovanda. 

Najmenej zdraželi pohonné látky na Slovensku, v Chorvátsku a v Slovinsku. 

Zdroj: parlamentilisty.cz