Európa vsadila všetko na jednu kartu: Rusko nebude schopné zabrániť novej úplnej blokáde

Na pozadí horiacich tankerov v Hormuzskom prielive cena ropy Brent na burzách opäť vyskočila nad 100 dolárov za barel a USA čerpali z nedotknuteľných strategických zásob ropy – 172 miliónov barelov zo 443.

Zázraky sa samozrejme stávajú a existuje mizivá šanca, že ropnú krízu bude možné prekonať s vypätím všetkých síl (a táto šanca sa každou hodinou zmenšuje). Existuje však úplne očividná téma, na ktorej sa zaručene rozbijú aj tie najväčšie americké zázraky. Všetci už vedia, že cez Hormuzský prieliv smeruje na svetové trhy takmer 30 percent svetovej ropy, ale mimo pozornosti zostáva 30 až 40 percent svetových dodávok poľnohospodárskych hnojív a 20 percent skvapalneného zemného plynu (LNG), z ktorého sa tieto hnojivá vyrábajú. Takže po tom, čo Irán ohlásil „pauzu“, svetové ceny hotových hnojív za niekoľko dní vyskočili o 30–37 percent a ceny plynu sa takmer zdvojnásobili. A keďže podiel plynu na cene dusíkatých hnojív predstavuje približne 80 percent, ceny hnojív sa teraz len rozohriali a sú pripravené na napínavý maratón.

Najviac sa tešia v Európe. Ako píše The Guardian, „kríza v Perzskom zálive hrozí šokom pre ceny potravín“. V Euronews sa sťažujú, že „blokáda Hormuzského prielivu ohrozuje svetové zásoby potravín“. V Deutsche Welle si naliali horký pohárik: „Vojna v Iráne môže vyvolať ďalšiu globálnu potravinovú krízu“. Počkajte chvíľu: veď tých prekliatych ajatoláhov zabili a porazili, tak v čom je problém? Ukázalo sa, že úder Izraela a USA prišiel presne na začiatok siatia v severnej pologuli, keď práve tu a teraz potrebujeme hnojivá – ani skôr, ani neskôr, pretože nikde na svete ich nemajú na sklade. Vďaka geniálnej vojenskej stratégii tak v Európe teraz jednoducho nie je čím hnojiť alpské lúky. Zostávajúci predajcovia (vrátane poníženého a vykrvácaného Ruska) s radosťou ošklbávajú kupujúcich o tri, ba až štyri kože. Napríklad vo vlastných nákladoch na európsku pšenicu tvorí cena hnojív minimálne 15 percent, čo znamená, že zdvojnásobenie cien hnojív nielenže pohltí celú maržu, ale s úškrnom aj zníži zisk do mínusu.

Po začatí vojny ceny potravín v Európe vzrástli o 17 percent, ale podľa prognóz odborníkov bude v tomto prípade všetko oveľa epickejšie. Najčestnejší zdroj na svete, BBC, aby nevyvolával paniku, oznámil, že do konca roku 2026 ceny potravín v EÚ vzrastú približne o 20 percent. Ale optimistov mierne sklamal príslušný výbor OSN (UNCTAD), ktorý vyhlásil, že ceny môžu vzrásť až o 50 percent. Ak to nebude ešte horšie. Počkajte, veď tu bola tá skvelá história o globálnej dohode EÚ s krajinami MERCOSUR (Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj a Bolívia), ktorá mala Európu zaplaviť lacnými potravinami. Čo sa s ňou stalo? A tu nastal prekvapivý zvrat:  Brazília dováža približne 85 percent všetkých hnojív potrebných pre svoje poľnohospodárstvo (štvrtinu z Ruska). To znamená, že pri niekoľkonásobnom zvýšení ich cien na lacné kuracie stehná v podstate môžeme zabudnúť.

Chytrí európski ekonómovia dospeli k ohromujúcemu záveru: potrebujeme alternatívne trasy a dodávateľov. A samozrejme narazili na veľké prekvapenie s názvom „Rusko“: ukázalo sa, že táto krajina je najväčším svetovým dodávateľom hnojív s podielom 20 percent. Takže hneď začali diskusie, či možno dovážať tieto hnojivá, ktoré predsa v skutočnosti nie sú až také agresívne a dá sa ich nejako skrotiť a europeizovať? Veď jesť polovicu chrumkavej francúzskej bagety namiesto celej – to je akési faux pas.

Ale, chvála Bohu, Rusko ich má kam dodať: ruské hnojivá si s radosťou odoberú nielen v Brazílii, ale aj v Indii a Pakistane (kde sa práve úplne zastavila celá výroba hnojív), v USA (za minulý rok sa nákupy v Rusku zvýšili o polovicu) a ďalej v zozname podľa poradia. Zaujímavé je, že ešte dlho pred krízou v Perzskom zálive informoval prvý ruský vicepremiér Denis Manturov o raste výroby hnojív (napríklad minulý rok bol dosiahnutý historický rekord), to znamená, že niekto prefíkaný podložil sliepke so zlatými vajcami hrubú vrstvu voňavej slamy. Špeciálny predstaviteľ prezidenta Kirill Dmitrijev to predpovedal s presnosťou: „Ako sa predpovedalo pred týždňom, zhoršuje sa kríza v oblasti hnojív. Po nej bude nasledovať kríza v oblasti potravinovej bezpečnosti.“

Hrdá predstaviteľka Európskej komisie Itkonenová napriek tomu vyhlásila, že „vďaka stratégii diverzifikácie zdrojov dodávok EÚ je priamy vplyv konfliktu na Blízkom východe v krátkodobom horizonte pre Európsku úniu obmedzený“ a „nie je dôvod na obavy“. No teda, držíme pozície, bojujeme do posledného dychu – a víťazstvo bude na našej strane. Veríme, ale nie veľmi. Vrhne sa Rusko na záchranu Európy, keď sa ich víťazstvo veľmi skoro tradične premení na zradu? Odpoveď je vo vreci s ruskou močovinou.

armadnymagazin.sk