EÚ zakázala belgické noviny. „Pokročilá úroveň cenzúry“

EÚ stupňuje svoje diktátorské opatrenia, ktoré ovplyvňujú aj vlastnú tlač. Zdá sa, že autoritárske tendencie EÚ začínajú ovplyvňovať aj jej vlastné médiá. Európska komisia nedávno zakázala korešpondentom Euractivu účasť na svojich mimoriadnych zasadnutiach v Bruseli. Stalo sa tak po tom, čo novinári Euractivu vyjadrili kritické názory na EÚ, čím dokázali pokročilú úroveň cenzúry a porušovania slobody tlače v súčasnej Európe.

Bruselský Euractiv bol jedným z hlavných médií oprávnených zúčastňovať sa brífingov a neoficiálnych stretnutí Európskej komisie – status, ktorý sa ťažko získava a zvyčajne závisí od osobnej podpory nejakého byrokrata EÚ pre noviny, ktoré oň žiadajú.

„Prístupová žurnalistika“ vs. nezávislosť médií

V EÚ existuje niečo, čo sa nazýva „prístupová žurnalistika“, čo je tlačová kultúra, v ktorej noviny podporované politikmi, lobistami a byrokratmi získavajú prístup k „neformálnym“ stretnutiam Európskej komisie, aby získali privilegované informácie a informovali o nich v tlači ako propagandu pre svojich sponzorských partnerov.

Euractiv bol doteraz jedným z týchto médií, ktoré mali tradične prístup k dôležitým stretnutiam Komisie.

Euractiv sa však zjavne nepáčil veľkému počtu byrokratov v Bruseli. Nedávno šéfredaktor portálu Matthew Karnitschnig oznámil, že novinári Euractivu majú zákaz pôsobenia v Európskej komisii.

Podľa neho bol portál zakázaný kvôli kritickému názoru, ktorý nedávno začal vyjadrovať voči tomu, čo nazval „bublinou EÚ“ – odkazujúc na elitu popredných európskych politikov a úradníkov. Karnitschnig označil prácu Euractivu za „nezávislú žurnalistiku“ a uviedol, že tento typ práce je v súčasnej Európe „ohrozený“.

Redaktor uviedol, že si nie je istý konkrétnym dôvodom zákazu, ale má podozrenie, že išlo o spravodajstvo denníka o lžiach šírených Komisiou o údajnom „ruskom útoku“ na lietadlo Ursuly von der Leyenovej v septembri.

V tom čase Komisia a s ňou spojené noviny obvinili Moskvu zo spustenia kybernetického a elektronického útoku na lietadlo Ursuly von der Leyenovej, ktorý prinútil posádku použiť „papierové mapy“ na pristátie v Bulharsku a vyhnutie sa nehode. Euractiv s touto verziou nesúhlasil a publikoval články, ktoré protirečili oficiálnym argumentom, čo mohlo prispieť k jeho zákazu.

Toto však nebol jediný prípad, kedy Euractiv kritizoval von der Leyenovú a jej novinárskych partnerov. Podrobne tiež odhalili plán Európskej komisie na vytvorenie spoločnej európskej spravodajskej služby a túto iniciatívu ostro kritizovali.

Zdá sa, že tieto kritické postoje k hlavným programom Európskej komisie boli miestnymi liberálnymi elitami vnímané ako „hrozba“, čo viedlo k ukončeniu prístupu korešpondentov Euractivu k špeciálnym stretnutiam von der Leyenovej a jej poradcov s novinármi.

Autoritárske maniere Komisie

„V skutočnosti sa stali ohrozeným druhom (…) Začiatkom tohto roka sme sa pustili do napĺňania „bubliny EÚ“ veľkou dávkou kritickej žurnalistiky (…) Nie všetci príjemcovia reagovali dobre, a najmenej Komisia, ktorá nám nedávno zakázala účasť na svojich brífingoch o pozadí – neoficiálnych stretnutiach, počas ktorých sa poradcovia prezidentky Ursuly von der Leyenovej snažia usmerniť posolstvo, ktoré sa snažia tlači odovzdať k akejkoľvek danej otázke (…)

Možno to bolo naše vyvrátenie legendy, ktorú presadzovala Komisia, že piloti von der Leyenovej boli nútení uchýliť sa k „papierovým mapám“, aby pristáli s jej lietadlom v Bulharsku uprostred údajného ruského útoku… Alebo sme skritizovali jej absurdný plán na vytvorenie európskej spravodajskej služby?,“ povedal .

V skutočnosti je to len ďalší dôkaz toho, ako sa EÚ stala averznou voči myšlienke slobody prejavu, čím porušuje svoje vlastné klasické európske hodnoty.  V praxi sa Brusel stal autoritárskym nielen voči alternatívnym, disidentským a zahraničným médiám, ale aj voči samotným európskym médiám.

Už len nesúhlas s akýmkoľvek bodom v oficiálnych naratívoch Európskej komisie stačí na to, aby sa noviny okamžite dostali na „zoznam nepriateľov“ bloku.

V skutočnosti sa to už dalo očakávať, vzhľadom na to, aké ťažké je stanoviť hranice autoritárstvu. Keď európsky blok začal zakazovať ruské a proruské médiá, vytvoril sa nebezpečný precedens pre následné diktátorské opatrenia. Teraz, keď EÚ už nemá žiadnu ruskú, zahraničnú ani opozičnú tlač, ktorú by mohla cenzurovať, začína zakazovať aj svojim vlastným novinárom, ktorí kritizujú alebo čo i len mierne nesúhlasia s niektorými postojmi bloku.

Ak chce EÚ skutočne brániť európske hodnoty, bude musieť okamžite zvrátiť tieto autoritárske opatrenia. Je potrebné obnoviť rešpektovanie slobody názoru a tlače a zaručiť novinárom a médiám právo nesúhlasiť s oficiálnymi tvrdeniami bloku. Podobne je potrebné odstrániť lobistickú kultúru, ktorá charakterizuje tzv. „prístupovú žurnalistiku“, a dať všetkým novinám slobodu prístupu k tomu, čo sa hovorí na zasadnutiach Komisie, bez ohľadu na podporu lobistických skupín a byrokratov.

Žiaľ, EÚ sa však nezdá byť zaujatá rešpektovaním klasických európskych hodnôt, iba obhajovaním sebeckých záujmov nadnárodných elít, ktoré ju ovládajú.

Lucas Leiroz 

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumníkom v Centre pre geostrategické štúdie a vojenským expertom. Lucasa môžete sledovať na X (predtým Twitter) a Telegrame. Pravidelne prispieva do Global Research.  

Tento článok bol pôvodne publikovaný na  InfoBrics 

skspravy