EÚ bola najúspešnejším liberálnym experimentom, ktorý sa teraz rozpadá

Čo je Európska únia? Pre niektorých je to sila, ktorá spája európske krajiny. V skutočnosti je to jeden z najúspešnejších liberálnych experimentov v histórii, píše Rohit Yadav pre TFI Global News

Keď sa skončila druhá svetová vojna, Európania sa ponáhľali pridať k víťazom vojny. Pád ZSSR toto hnutie ešte viac posilnil. V skutočnosti možno tvrdiť, že stať sa na nerozoznanie západným bolo hlavným cieľom revolúcií v roku 1989.

Liberálne myšlienky, ako napr.

• individuálne príležitosti,
• sloboda pohybu a zhromažďovania,
• imunita voči trestom za kritiku,
• prístup k spravodlivosti,
• a schopnosť vlády reagovať na požiadavky občanov

sa v prvých rokoch po roku 1989 zvyčajne spájali s liberalizmom. Spočiatku sa napodobňovanie západných modelov spolu s odsunom sovietskych vojsk z Európy vnímalo ako oslobodenie.

Hegemon v centre moci

Moc v Európskej únii sa sústreďuje okolo troch štátov – Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Tieto krajiny sa spoliehajú na zložité politické a inštitucionálne rámce, aby si zachovali svoju imperiálnu nerovnosť. Tieto sily sú definované ako „hegemóni“ kontinentu. Postarali sa o to, aby nehegemónne členské štáty boli riadené elitami.

Aby mohli tieto elity vládnuť, musia byť podporované v organizovaní ich vnútorného sociálneho, politického a hospodárskeho poriadku spôsobom, ktorý je v súlade so záujmami „hegemónov“ na udržaní svojho impéria. „Hegemóni“ na oplátku podporujú nehegemónne štáty tým, že im poskytujú ideologické, finančné a vojenské nástroje.

Európska únia je nástrojom hegemonistických mocností na udržanie ich nadvlády nad kontinentom.

Udržiavanie týchto elít pri moci však môže byť spojené s cenou demokratických hodnôt, hospodárskych zdrojov a dokonca aj ľudských životov.

Trhliny v poriadku

Kríza v eurozóne v roku 2009 mala na EÚ mimoriadne škodlivý vplyv. Spôsobila, že viaceré členské krajiny zápasili s rozpočtovými deficitmi a vysokou nezamestnanosťou. Do roku 2010 sociálno-ekonomická nerovnosť, korupcia a svojvoľný presun majetku do rúk niekoľkých osôb natrvalo pošpinili myšlienku liberalizmu.

V druhom desaťročí dvadsiateho prvého storočia sa nevýhody tejto politiky založenej na imitácii stali príliš jasnými na to, aby sa dali ignorovať. EÚ v súčasnosti čelí kríze, keďže niekoľko jej členských krajín pohrozilo, že z únie vystúpia. Je to reakcia na rastúci tlak globalizácie, prílev utečencov a s nimi spojenú hospodársku a politickú nestabilitu.

V roku 2020 bol brexit veľkým šokom pre systém a spôsobil veľkú neistotu. V iných krajinách, ako napríklad v Taliansku, Maďarsku a Poľsku, viedol vzostup populistických politikov k ďalšiemu oslabeniu podpory EÚ

Imigrácia ako katalyzátor

Otvorené hranice EÚ a voľný pohyb osôb vytvorili množstvo hospodárskych a kultúrnych napätí. Najmä v dôsledku nedávnej utečeneckej krízy. K tomu sa pridala skutočnosť, že rozhodovacie právomoci sa sústredili len medzi „hegemónov“ v Bruseli.

Neschopnosť EÚ účinne zvládnuť výzvy, ktoré prináša globalizácia, viedla k nárastu nacionalizmu a populizmu v celej Európe. Prejavilo sa to najmä v Spojenom kráľovstve, kde bol brexit do veľkej miery motivovaný snahou o opätovné posilnenie národnej suverenity.

EÚ sa zredukovala na nástroj „hegemónov“ na udržanie ich status quo. Výsledkom je kríza dôvery v EÚ a rastúci pocit odcudzenia medzi jej občanmi. EÚ teraz hrozí, že sa rozpadne, pretože čoraz viac krajín hrozí odchodom z únie.

Stúpajúca vlna populizmu jedného dňa určite ukončí úspešný „liberálny experiment”.

hlavnespravy.sk