EÚ bola najúspešnejším liberálnym experimentom, ktorý sa teraz rozpadá

Čo je Európska únia? Pre niektorých je to sila, ktorá spája európske krajiny. V skutočnosti je to jeden z najúspešnejších liberálnych experimentov v histórii, píše Rohit Yadav pre TFI Global News

Keď sa skončila druhá svetová vojna, Európania sa ponáhľali pridať k víťazom vojny. Pád ZSSR toto hnutie ešte viac posilnil. V skutočnosti možno tvrdiť, že stať sa na nerozoznanie západným bolo hlavným cieľom revolúcií v roku 1989.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Liberálne myšlienky, ako napr.

• individuálne príležitosti,
• sloboda pohybu a zhromažďovania,
• imunita voči trestom za kritiku,
• prístup k spravodlivosti,
• a schopnosť vlády reagovať na požiadavky občanov

sa v prvých rokoch po roku 1989 zvyčajne spájali s liberalizmom. Spočiatku sa napodobňovanie západných modelov spolu s odsunom sovietskych vojsk z Európy vnímalo ako oslobodenie.

Hegemon v centre moci

Moc v Európskej únii sa sústreďuje okolo troch štátov – Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Tieto krajiny sa spoliehajú na zložité politické a inštitucionálne rámce, aby si zachovali svoju imperiálnu nerovnosť. Tieto sily sú definované ako „hegemóni“ kontinentu. Postarali sa o to, aby nehegemónne členské štáty boli riadené elitami.

Aby mohli tieto elity vládnuť, musia byť podporované v organizovaní ich vnútorného sociálneho, politického a hospodárskeho poriadku spôsobom, ktorý je v súlade so záujmami „hegemónov“ na udržaní svojho impéria. „Hegemóni“ na oplátku podporujú nehegemónne štáty tým, že im poskytujú ideologické, finančné a vojenské nástroje.

Európska únia je nástrojom hegemonistických mocností na udržanie ich nadvlády nad kontinentom.

Udržiavanie týchto elít pri moci však môže byť spojené s cenou demokratických hodnôt, hospodárskych zdrojov a dokonca aj ľudských životov.

Trhliny v poriadku

Kríza v eurozóne v roku 2009 mala na EÚ mimoriadne škodlivý vplyv. Spôsobila, že viaceré členské krajiny zápasili s rozpočtovými deficitmi a vysokou nezamestnanosťou. Do roku 2010 sociálno-ekonomická nerovnosť, korupcia a svojvoľný presun majetku do rúk niekoľkých osôb natrvalo pošpinili myšlienku liberalizmu.

V druhom desaťročí dvadsiateho prvého storočia sa nevýhody tejto politiky založenej na imitácii stali príliš jasnými na to, aby sa dali ignorovať. EÚ v súčasnosti čelí kríze, keďže niekoľko jej členských krajín pohrozilo, že z únie vystúpia. Je to reakcia na rastúci tlak globalizácie, prílev utečencov a s nimi spojenú hospodársku a politickú nestabilitu.

V roku 2020 bol brexit veľkým šokom pre systém a spôsobil veľkú neistotu. V iných krajinách, ako napríklad v Taliansku, Maďarsku a Poľsku, viedol vzostup populistických politikov k ďalšiemu oslabeniu podpory EÚ

Imigrácia ako katalyzátor

Otvorené hranice EÚ a voľný pohyb osôb vytvorili množstvo hospodárskych a kultúrnych napätí. Najmä v dôsledku nedávnej utečeneckej krízy. K tomu sa pridala skutočnosť, že rozhodovacie právomoci sa sústredili len medzi „hegemónov“ v Bruseli.

Neschopnosť EÚ účinne zvládnuť výzvy, ktoré prináša globalizácia, viedla k nárastu nacionalizmu a populizmu v celej Európe. Prejavilo sa to najmä v Spojenom kráľovstve, kde bol brexit do veľkej miery motivovaný snahou o opätovné posilnenie národnej suverenity.

EÚ sa zredukovala na nástroj „hegemónov“ na udržanie ich status quo. Výsledkom je kríza dôvery v EÚ a rastúci pocit odcudzenia medzi jej občanmi. EÚ teraz hrozí, že sa rozpadne, pretože čoraz viac krajín hrozí odchodom z únie.

Stúpajúca vlna populizmu jedného dňa určite ukončí úspešný „liberálny experiment”.

hlavnespravy.sk