Ku porážke Západu ’v tej súčasnej fáze‘

Pred pár mesiacmi som diskutoval o najnovšej knihe autora menom Emmanuel Todd:

V roku 1976 Francúzsky antropológ Emmanuel Todd predpovedal pád Sovietskeho Zväzu. V práci „After The Empire“ – „Po impériu“ -, prvýkrát publikovanom vo francúzštine v roku 2001, predpovedal ten  (relatívny) úpadok Spojených Štátov – USA. 

V jeho najnovšej (a poslednej) knihe, La Défaite de l’Occident (Porážka Západu), lamentuje nad neschopnosťou Západu rozoznať  fakty od prianí, ako môžeme vidieť v ich chovaní počas tej vojny na Ukrajine. Nihilizmus, nedostatok hodnôt a akceptovania reality,zamorili západné myslenie:

Trans ideológia je preto, podľa môjho názoru, jednou z tých zástav tohto nihilizmu, ktorý dnes definuje Západ, tú silu/motiváciu (v orig. drive), zničiť nie len proste veci a ľudí, ale realitu.

Todd nedávno založil platformu typu substack – a substack , kde zverejňuje prejavy a rozhovory, ktoré mal.

Todd len teraz publikoval nový úvod pre svoju knihuv ktorej sa pokúša „osvetliť“ konsekvencie porážky Západu na Ukrajine.

Tu je pár úryvkov, so zvýrazneniami pridanými:

Vždy som bol negatívne naladený (hostile – aj nepriateľský) voči tej  Rusophobickej politike Spojených Štátov a Európy, ale ako Západniar – Westerner – presvedčený pre liberálnu demokraciu, ako Francúz vyštudovaný na cestu výskumu v Anglicku, dieťa matky, ktorá bola utečencom v USA počas II. Svetovej Vojny, som priamo zničený – devastated – tými dôsledkami pre nás Západniarov – Westerners – vojny, ktorú vedieme, bez zisťovanie skutočností (without intelligence – aj bez špionáže) proti Rusku.

Ešte sme len na začiatku tej katastrofy. Bod zlomu sa blíži, za ktorým sa ukážu tie konečné – ultimate – následky tej porážky.
…
Teraz sa bojím, že naše médiá ďalej zýraznia našu „slepotu“ v tom, že si nevieme predstaviť obnovenú prestíž voči zvyšku sveta toho Ruska, ktoré bolo využívané – exploited – ekonomicky, a jednalo sa s ním zo strany Západu arogantne, po celé storočia. Ale Rusi ukázali že sa neboja. Vyzvali to Impérium a zvíťazili. 

Tou iróniou dejín je, že tí Rusi, Európania, a belosi ktorí rozprávajú  Slovanským jazykom, sa stali vojenským ochrancom – the military shield – zvyšku sveta, keďže Západ ich odmietol integrovať po páde komunizmu.
…
Môžem tu načrtnúť model dislokácie Západu, napriek tým  nekonzistenciám politiky Donalda Trumpa, toho porazeného Amerického prezidenta. Ja verím, že tieto nekonzistentnosti nie sú výsledkom nejakej nestabilnej a bezpochyby perverznej osobnosti, ale z neriešiteľnej dilemy pre Spojené Štáty. Na druhej strane, predsa ich vodcovia, ako v Penta,  vedie tým smerom, aby gone, tak aj v Bielom Dome, dobre vedie, že vojna je prehratá a že Ukrajinu budú musieť opustiť. Takže zdravý rozum – common sense – ich tým pádom vedie smerom, aby chceli dostať sa z tej vojny. Ale na druhej strane, ten istý zdravý rozum ich tlačí do uvedomenia si, že stiahnutie sa z Ukrajiny bude mať dramatické následky pre to Impérium, čo tie z Vietnamu, Iraku, alebo Afghanistanu nemali. Toto je skutočne prvá Americká strategická porážka globálneho rozmeru – on a global scale, a to v kontexte obrovskej deindustrializácie v  Spojených Štátoch, a náročnej/ťažkej reindustrializácie.
…
Imperiálna dynamika, či skôr imperiálna inercia, naďalej znemožňuje (undermine, podmínováva) ten sen o návrate do stavu produktívneho národného štátu.

V Európe, vojenská porážka [na Ukrajine] je stále slabo pochopená vodcami – (by leaders – tu by to chcelo zopár mien).
…
Bez toho, aby si boli vedomí rozsahu tej vojenskej porážky, však určite vedia, že ich vlastné ekonomiky boli paralyzované tou politikou sankcií, zvlášť prerušením ich zásobovania lacnou Ruskou energiou. Preseknutím Európskaho kontinentu na polovice ekonomicky bol čin smovražedného šialenstva (was an act of suicidal madness).
…
Negatívna ekonomická a sociálna dynamika tu bola pred vojnou a už vtedy tlačila Západ pod akési napätie. Bolo to viditeľné, v rôznych stupňoch, cez celú Západnú Európu. Voľný obchod „podmínováva“ tú industriálnu základu. Imigrácia vytvára akýci syndróm identity, zvlášť v rámci pracujúcich tried, ktorí sú zbavení tých spoľahlivých a dostatočne platených zamestnaní.

Ale ešte významnejšie, tá negatívna dynamika fragmentácie je kultúrna: masové vyššie vzdelanie vytvára viacvrstvové spoločnosti, v ktorých tí vyššie vzdelaní – 20%, 30%, 40% populácie – začínajú žiť len medzi sebou, a myslieť si o sebe ako o nadriadených – as superior – opovrhovať pracujúcimi triedami, a odmietať manuálnu prácu a priemysel. Primárne vzdelanie pre všetkých (univerzálna gramotnosť) vypestovala demokraciu, vytvoriac rovnorodú a homogénnu spoločnosť s akýmsi egalitariánskym podvedomím. Vyššie vzdelanie spôsobilo vznik/vzostup oligarchií, a niekedy  plutokracií, stratifikované – t.j. viacvrstvové – spoločnosti, napadnuté podvedomím o nerovnosti (invaded by an unequal subconscious). A ten konečný/výsledný paradox: rozvoj vyššieho vzdelania skončil vytvorením poklesu v intelektuálnych štandardoch v týchto oligarchiách alebo plutokraciách!
…
Vojna značne zvýšila tie pnutia v Európe. Zbedačuje kontinent. Ale v prvom rade, čo je najväčšia strategická chyba, delegitimizuje vodcov, ktorí sú neschopní viesť ich krajiny k víťazstvu.
…
Jednou zo zaujímavých vlastností dnešnej Ameriky je, že pre jej vodcov je stále ťažšie rozlišovať medzi záležitosťami internými a eternými, napriek tým pokusov v rámci MAGA zastaviť imigráciu z juhu pomocou múru. Armáda strieľa na lode odchádzajúce z  Venezuely, bombarduje Irán, vstupuje do centier Demokratických miest v Spojených Štátoch, a sponzoruje Izraelské letectvo k nejakému útoku na Katar, kde sa nachádza obrovská Americká základňa. Každý čitateľ science fiction rozozná v tomto znepokojúcom zozname čosi ako príznak zostupu do dystopie, čo je vlastne akýsi negatívny svet, v ktorom moc, fragmentácia, hierarchia, násilie, bieda, a perverzita sa vzájomne premiešavajú (intermingle). Moja vsuvka: výraz dystopia sa najjednoduchšie vysvetľuje ako stav po nejakej apokalypse.

Takže, my sami, radšej zostaňme mino Ameriky. Zachovajme si svoje schopnsť rozlíšiť vnútrajšok a vonkajšok – inside and the outside, náš zmysel pre proporcionalitu, náš kontakt s realitou, náš koncept vo veci čo je správne a krásne. Nenechajme sa vtiahnuť do nejakého strmhlavého vrhnutia sa do vojny pod našími vlastnými Európskymi vodcami, tými privilegovanými indivíduami stranenými v dejinách, dešperátnami z toho že boli porazení, zhrozenými z myšlienky, že by jedného dňa mohli byť súdení ich vlastnými národmi. A nadovšetko, nadovšetko, poďme pokračovať uvažovaním o význame vecí.

Skutočne odporúčam prečítať, a pouvažovať, nad tou celou esejou.

Uverejnené pod menom „b“, 7. Októbra 2025 o 08:18 UTC na  Permalink

Preklad článku zo zdroja Moon of Alabama. 

Ivan Hečko/ Slovanské Noviny