Obnova Nord Streamu je technicky možná. Chýba však politická vôľa!

Mier na Ukrajine by mohol priniesť nielen pokoj zbraniam, ale aj zásadný obrat v európskej energetike. Otázka, či sa Európa vráti k ruskému plynu je podľa informácií CNBC opäť na stole, no odpoveď nie je taká jednoznačná, ako by sa mohlo zdať.  

Okrem možnosti opravy Nord Streamu totiž európsky priemysel čelí novej legislatívnej realite a silnému tlaku z Washingtonu, ktorý presadzuje dodávky vlastného skvapalneného plynu. 

“S postupujúcimi mierovými rozhovormi medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prebiehajú pod vedením Spojených štátov, sa v európskych politických a ekonomických kuloároch čoraz hlasnejšie otvára otázka budúcnosti energetických vzťahov,” cituje portál openiazoch.sk informácie CNBC s tým, že prípadné prímerie by mohlo priniesť teoretickú šancu na obnovu dodávok ruského plynu a vzkriesenie kontroverzných plynovodov Nord Stream.  

Situácia okolo podmorskej infraštruktúry zostáva aj tri roky po sabotáži z konca roku 2022 technicky otvorená. Podľa Sergeja Vakulenka z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu je poškodené potrubie stále zachrániteľné.

Podiel plynu z Ruska na úrovni 13 percent  

Vakulenko uviedol, že hoci by si oprava vyžiadala výmenu niekoľkých kilometrov potrubia a investíciu vo výške približne jednej miliardy dolárov, jedna z vetiev plynovodu Nord Stream 2 zostáva prevádzkyschopná.  

Technici hovoria o možnostiach opravy, európski zákonodarcovia už pripravili legislatívny rámec, ktorý počíta s úplne inou budúcnosťou. Európska únia totiž pokračuje v plánoch na úplný zákaz dovozu ruského plynu do konca roku 2027.  

Energetická mapa kontinentu sa od vypuknutia konfliktu radikálne zmenila. V roku 2021 predstavoval ruský plyn približne 45 percent európskej spotreby, v roku 2025 sa odhaduje jeho podiel na úrovni 13 percent.  

Akú vyjadnávaciu pozíciu má Moskva?

Európa sa nespamätala z energetickej krízy a ceny plynu na kľúčovej burze TTF začiatkom tohto roka stále dosahovali dvojnásobok predvojnových hodnôt. Práve pretrvávajúce vysoké náklady na energie vytvárajú silný ekonomický tlak najmä na nemecký priemysel, pre ktorý by návrat k lacnejšiemu ruskému plynu mohol byť v povojnovom scenári ťažko odolateľným lákadlom. 

Návrat k pôvodným obchodným vzťahom však naráža aj na geopolitické záujmy. Spojené štáty, ktoré v súčasnosti dominujú v dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy, by sa pravdepodobne bránili akémukoľvek oživeniu Nord Streamu, čím by stratili svoj trhový podiel v regióne.  

Rusko sa v reakcii na európsku izoláciu čoraz viac orientuje na ázijské trhy, najmä na Čínu prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri. Vakulenko podotkol, že Moskva nie je v silnej vyjednávacej pozícii a európsky trh je pre ňu momentálne „uviaznutým zdrojom“.  

/ hlavnydennik.sk /