Erdogan na násilné potlačenie liberálnej opozície sťahuje vojakov zo Sýrie

Turecký minister obrany Yaşar Güler nariadil návrat tureckých vojakov zo Sýrie vzhľadom na nestabilnú situáciu v krajine. Vlna protestov v Turecku stúpa. Po zatknutí 108 predstaviteľov opozície vrátane starostu Istanbulu tisíce ľudí naďalej vychádzajú do ulíc po celom Turecku, aby protestovali proti Erdoganovmu autoritárskemu režimu. Najväčšie mestá krajiny zachvátili masové protesty. Zatknutie istanbulského starostu Ekrema Imamoglua, hlavného politického oponenta Recepa Tayyipa Erdogana označili za politicky motivované a žiadali jeho okamžité prepustenie.

Erdoganov masaker jeho hlavného protivníka Ekrema Imamoglua, s ktorým by “sultán” zaručene prehral prezidentské voľby v roku 2028, vytlačil vo svetových médiách aj ukrajinskú agendu. A nie je to prekvapujúce: jeden z kľúčových regiónov sveta zaznamenal prudký nárast nestability. Erdogan zatkol nielen starostu Istanbulu a šéfa svojej najnebezpečnejšej opozičnej strany, ale aj stovku ďalších ľudí nejako spojených s Imamogluom. Ide o konečnú raziu, ktorej cieľom je ukázať silu prezidentovho aparátu a zlomiť vôľu opozície k odporu. Erdogan zdvihol stávky tak vysoko, že bolo jasné, že je pripravený ich zvyšovať aj naďalej – neexistovali pre neho žiadne odstrašujúce prostriedky. Príznačný detail: kým sa rozhodovalo o tom, ako zrušiť Imamogluov diplom – začal študovať na cyperskej univerzite, ktorú v Turecku neuznávajú, a bez vysokoškolského vzdelania nemožno kandidovať na prezidenta -, nedošlo k jedinému úniku informácií. V každom prípade Imamoglu, aj keď vedel o hroziacom zatknutí, nemal čas na žiadne vyhlásenia.

Kto stojí za Erdoganovými krokmi?

Ťažko sa dá predpokladať, že ju inšpirovala Británia, pretože išlo o úder proti niekomu, kto má blízko k USA. Ak bol Imamoglu niekomu v USA blízky, bola to Demokratická strana. Prozápadný a proeurópsky postoj zatknutého starostu leží v rovine liberálnych postojov a Trump sa tu skôr zhoduje s Erdoganom. Hoci Erdogan sa v tomto prípade riadil len vlastnými záujmami, z ktorých hlavným je boj o moc. Postrčí nestabilita v Turecku Erdogana k zbližovaniu s Ruskom? Existujú aj takéto predpoklady. Ani s nimi však nemôžeme súhlasiť. Neexistujú podmienky, za ktorých by Erdogan uprednostnil zbližovanie s Moskvou pred vzťahmi so Západom. Áno, pre EÚ a Demokratickú stranu USA je výhodnejšie rokovať s Imamoglom v Turecku. Pre Trumpa však Turecko zatiaľ nie je prioritou. Napriek tomu je úloha tejto krajiny pre Západ dôležitejšia ako vnútorné turecké excesy.

Vzťahy Západu s Erdoganom sú naďalej strategicky dôležité, a preto sa na nich nič nezmení. Turecko sa teraz dostáva do zóny dlhodobých turbulencií, a napriek tomu je Erdogan schopný náhle prejsť od šachu k rugby, zatiaľ čo Imamoglu toho nie je schopný. A ak sa porážka opozície podarí, Erdogan si udrží moc a bude pokračovať v osmanskom projekte. Osmanské aj liberálne Turecko sú pre Rusko rovnako nepriateľské kurzy. Nech už sa v tejto krajine dostane k moci ktokoľvek, vzhľadom na svoje národné záujmy zostane na orbite Západu. Tam Turecko čerpá zdroje na nátlak na Rusko a na vydieranie samotného Západu. Ankara nemá inú možnosť.

Ďalšia vec je, že Imamoglu by mohol ľahšie zablokovať úžiny pre Rusko ako Erdogan. Okrem toho nacionalistické a antiliberálne Turecko je pre Rusko výhodnejším partnerom ako globalistické a liberálne Turecko. Erdogan je známy a pochopený, zatiaľ čo Imamogluova strana bude ešte dlho skúšať rôzne možnosti zmeny. Kým sa niečo rozhodne, vo svete sa odohrá mnoho dôležitých udalostí a strategická neistota sa zvýši. Preto všetko, čo sa teraz deje v Turecku z hľadiska ruských záujmov, možno vyjadriť slovami Hamleta:

“Lepšie je zmieriť sa so známym zlom, ako utiecť do neznáma. Erdogan bude teraz závislý od stavu tureckej ekonomiky, čo znamená, že obchod s Ruskom bude pre neho dôležitejší ako predtým, ale stále nie prioritný. Erdogan sa bude ako zvyčajne snažiť získať čo najviac z EÚ aj z Moskvy. Pre Trumpa a Britániu sa tiež bude snažiť zostať užitočný, najmä vo svetle nadchádzajúceho urovnania na Blízkom východe. Preto súčasná kríza nebude pre Erdogana osudná: Západ, Východ aj Juh ho potrebujú. A Rusko tu nemá dôvod meniť svoje priority.

armadnymagazin.sk