Ekonómovia ukázali realitu životnej úrovne na Slovensku. EÚ už nedobiehame, ale upadáme 

Už v období pred pandémiou slovenská ekonomika strácala dych a dobiehanie ekonomickej úrovne Európskej únie sa takmer zastavilo. 

Slovensko už nedobieha životnú úroveň priemeru Európskej únie. Ešte pred pár rokmi to bolo naopak a krajina dobiehala najvyspelejšie štáty západnej Európy. Nové dáta z dielne Národnej banky Slovenska (NBS) však ukazujú, že životná úroveň oproti priemeru EÚ poklesla.

„Potrebuje zrýchliť reformný progres. Vyspelé ekonomiky už nedobiehame ani v raste hrubého domáceho produktu, ani v kúpnej sile. To sa potom odzrkadľuje na našej pozícii v konkurencies­chopnosti,“ týmito slovami komentoval pred pár dňami nové prepočty NBS o životnej úrovni vedúci oddelenia fiškálnych a štrukturálnych analýz Branislav Reľovský.

Zaostávanie prehĺbila aj pandémia. „Relatívne vyšší vplyv pandémie na ekonomiku Slovenska zvýraznil spomalenie dobiehania najvyspelejších krajín EÚ,“ tvrdia ekonómovia v analýze o štrukturálnych výzvach.

Už v období pred pandémiou slovenská ekonomika strácala dych a dobiehanie ekonomickej úrovne Európskej únie sa takmer zastavilo. „Ako keby tento model strácal dych. V posledných rokoch vidíme, že približovanie sa našej životnej úrovne k úrovni Európskej únie sa zastavilo. Toto je veľmi vážna výzva pre tvorcov politiky, aby s týmto niečo robili,“ povedal hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

Ekonómovia používajú na vyjadrenie životnej úrovne najčastejšie ukazovateľ vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu prepočítaný na paritu kúpnej sily. Ide o ukazovateľ používaný na medzinárodnej úrovni, ktorý berie do úvahy rozdielne ceny v jednotlivých krajinách. Ekonómovia NBS upozornili v publikácii na problematické dáta, ktoré Štatistický úrad aj Eurostat používa od roku 2015 (modrá os na grafe). Preto ich prepočítali a upravili a vyšlo im, že Slovensko zaostáva aj tak (červená os).

Pretrvávajúce ekonomické zaostávanie Slovenska je vidieť vo viacerých oblastiach, pokračujú analytici v komentári. „Bez ohľadu na metodiku je dlhodobé zaostávanie za európskym priemerom výrazné. Výzvou tak ostáva nízka produktivita, ktorá sa premieta do relatívne nižších kompenzácií zamestnancov a disponibilných príjmov. Nízke príjmy vedú k nižšej úrovni spotreby v porovnaní s EÚ 27,“ konštatujú ekonómovia. V prípade cien dochádza k rýchlejšiemu dobiehaniu európskeho priemeru.

Tento aj budúci rok zlé správy pre ľudí ešte nekončia. Dôvodom je vysoká inflácia. Tá predčí aj rast platov, čo bude mať za následok pokles kúpnej sily peňazí. Na lepšie časy svitá až v roku 2024, kedy by sa mala inflácia výrazne spomaliť. Všetko však bude závisieť od výsledku vojny, ktorú rozpútalo Rusko vpádom na Ukrajinu.

Zdroj: pravda.sk