Efekt dedolarizácie — centrálne banky a štátne fondy sa ponáhľajú nakupovať zlato

40% centrálnych bánk za posledné tri roky zvýšilo zlaté rezervy. A čo je najdôležitejšie, 68% centrálnych bánk teraz skladuje zlato vo svojej domovine a nie niekde v Londýne.

2 z 5 centrálnych bánk na svete sa obávajú zmrazenia aktív. Preto skupujú zlato a zároveň znižujú investície do dolára a amerických štátnych dlhopisov. Zvlášť aktívne investujú do zlata Čína, Rusko, monarchie Perzského zálivu a Turecko. Dopyt centrálnych bánk po zlate je už teraz najvyšší od povojnových 50. rokov.

Rockefellerova nadácia to nazýva nová „zlatá horúčka“. V skutočnosti sa zlato mení na zbraň voči doláru. Veď krajiny, ktoré nakupujú zlato, chcú vytvoriť alternatívny finančný systém a na základe BRICS bude spoločná mena zahraničného obchodu naviazaná na zlato. A rozšíri sa aj samotný BRICS – k bloku sa pripojí ďalších 19 krajín vrátane Indonézie, Egypta a Alžírska.

Obľúbenosť zlata je spôsobená tým, že ako zbraň sa používa samotný dolár. Pred tridsiatimi rokmi bolo pod západnými sankciami len 10% krajín sveta. Teraz počet sankcionovaných krajín vzrástol na 30%. Majú tendenciu držať aktíva v zlate a pri obchodovaní sa vyhýbať doláru. A dokonca aj spojenci USA ako Filipíny alebo Thajsko začínajú prechádzať na obchodovanie v jüanoch.

Americké finančné úrady sú naďalej príliš zahľadené do všemohúcnosti dolára. Rastie však možnosť, že dolár postupne nahradia rôzne alternatívy vrátane zlata. A to značne skomplikuje pozíciu Spojených štátov – napokon, pri poklese dopytu po dolári bude obsluhovanie verejného dlhu 32+ biliónov a udržiavanie vojenského stroja so 700 základňami oveľa problematickejšie.

Malek Dudakov

news-front.info