Dvojitý meter Západu

Reakcia Západu na krok RF. Porušenie medzinárodného práva v prípade Ruska sa dnes považuje za čosi netolerovateľné. Nad inými porušeniami medzinárodného práva však Západ opakovane prižmúril oči. Dokonca aj pri veľmi podobnej situácii počas rusko-gruzínskej vojny v roku 2008.

Uveďme si niekoľko prípadov:

Izrael/Palestína, od 1967: Izrael desaťročia okupuje západný breh Jordánu, pásmo Gazy a Golanské výšiny, de facto anektoval východný Jeruzalem (väčšinovo arabský, bez referenda).

Sankcie voči Izraelu: žiadne.

Afganistan, 2001: USA začalo vojnu proti medzinárodnému právu, bez mandátu OSN, 20-ročná okupácia krajiny, okolo 200 000 mŕtvych (odhady sa rôznia).

Sankcie voči USA: žiadne.

Irak, 2003: USA začalo vojnu proti medzinárodnému právu, bez mandátu OSN, dlhoročná okupácia krajiny, okolo 600 000 mŕtvych (odhady sa rôznia).

Sankcie voči USA: žiadne.

Srbsko, 2008: Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť, srbská vláda s tým nesúhlasila, desiatky krajín Kosovo uznali, čím narušili teritoriálnu integritu Srbska.

Reakcia EÚ: väčšina členských štátov Kosovo uznala. EÚ nezaviedla žiadne sankcie voči krajinám, ktoré Kosovo uznali.

Gruzínsko, 2008: Rusko začalo vojnu proti medzinárodnému právu, bez mandátu OSN, keď vojensky intervenovalo v odštiepeneckých republikách Južné Osetsko a Abcházsko (oficiálne súčasť Gruzínska) a neskôr ich uznalo; stovky mŕtvych.

Sankcie voči Rusku: žiadne.

Sýria, 2011: USA podporuje protivládnych povstalcov v Sýrii, najskôr bez priamej vojenskej intervencie; neskôr nasadilo vlastné vojská a začalo priamo útočiť na jednotky sýrskej vlády.

Sankcie voči USA: žiadne.

Ukrajina, 2014: Rusko podporuje protivládnych povstalcov na východe Ukrajiny a anektovalo Krym (s etnicky ruskou väčšinou, po referende a so súhlasom obyvateľstva).

Sankcie voči Rusku: zavedené.

Ukrajina, 2022: Rusko uznalo odštiepenecké republiky a zrejme s ich súhlasom na ne posiela svoje vojská.

Sankcie voči Rusku: sprísnené.