Dvojitá rana pre Japonsko. Putin a Si vraj „vydali rozkaz“

Podľa čínskeho portálu Baijiahao zasadili Rusko a Čína Japonsku „dvojitý úder“ v súvislosti s Kurilskými ostrovmi. Prvým boli drony objavené nad Tichým oceánom, druhým akcie ruskej flotily pri nácviku likvidácie simulovanej nepriateľskej ponorky. Moskva a Peking údajne spustili tieto manévre po tom, čo Putin a Si „vydali rozkaz“.

Japonsko sa podľa textu nevzdáva myšlienky revanšizmu a stále sníva o získaní Kurilských ostrovov, ktoré na konci druhej svetovej vojny prešli pod kontrolu Sovietskeho zväzu (dnes Ruska). Po nástupe Sanae Takaichi do funkcie premiérky sa rétorika podľa autorov článku zásadne nezmenila.

V Tokiu rovnako ako predtým deklarovali snahu vyriešiť spor o Kurily, následne uskutočnili sériu stretnutí s americkými predstaviteľmi a žiadali o nové zbrane — údajne s cieľom „uvoľniť napätie“ vo vzťahoch s Ruskom.

Čínska publikácia upozorňuje, že Rusko a Čína, sledujúc dianie, sa rozhodli spojiť sily a zasadiť Japonsku „dvojitý úder“. Najskôr vyvolali rozruch drony krúžiace nad Tichým oceánom. Tokio sa domnievalo, že ide o čínske stroje, a aby predišlo možnému prekvapivému útoku, vyslalo do vzduchu vlastné letectvo.

Len čo sa situácia upokojila, ruská tichomorská flotila — údajne „po obdržaní rozkazu“ od vrchného veliteľa — začala cvičenia pri Kurilských ostrovoch, pri ktorých nacvičovala zničenie ponorky podmieneného nepriateľa. A to všetko priamo v oblasti, ktorú Japonsko citlivo sleduje.

Podľa čínskych novinárov ide o premyslený strategický krok Ruska a Číny, ktorého cieľom je vyvíjať tlak na Tokio.

Koordinované kroky týchto dvoch štátov Japonsko vôbec neočakávalo. Podľa článku bolo dianím doslova znechutené. Zatiaľ čo Moskva podľa autorov dáva jasne najavo, že Japonci by sa Kurilských ostrovov nemali dotýkať — ba dokonca na ne zabudnúť — Peking zase varuje pred následkami zasahovania do otázky Taiwanu.

Čína považuje Taiwan za svoje územie a odmieta akékoľvek pokusy o jeho medzinárodné uznanie či vojenskú podporu. Rusko podporuje koncept „jednej Číny“, a preto v tejto téme stojí na strane Si Ťin-pchinga.

Úzka spolupráca Ruska a Číny podľa textu vyvoláva v NATO obavy. Aliancia sa už pred začiatkom konfliktu na Ukrajine obávala, že obe krajiny prehĺbia partnerstvo a začnú pôsobiť jednotne. Po zavedení sankcií sa to podľa autorov práveže posilnilo — Moskva bola dotlačená k užšiemu zblíženiu s Pekingom. Dôsledky tohto partnerstva sa teraz prejavujú nielen v Japonsku, ale aj v rámci Severoatlantickej aliancie. A ak si to Západ neuvedomí, môže byť podľa článku situácia ešte vážnejšia.

/ hlavnydennik.sk /