Dnes sú vo vedení Slovenska vojnoví štváči

K horúcim vnútro- a zahranično-politickým témam sme oslovili Mariána Ďuriša, experta pre danú oblasť.

SKsprávy: Hovorí sa o posielaní našich stíhačiek na Ukrajinu, hoci existujú dohady, či vôbec na to má odvolaná vláda kompetencie. Vládni predstavitelia spolu s prezidentkou však nie sú vôbec proti a naopak sa zdá, že tento krok podporujú. Ako hodnotíte tieto úvahy?

Marián Ďuriš: Všetko začalo ďalším „turné“ Zelenského po svete a sľubom odvolaného premiéra Hegera, ktorý nesmie len tak rozdávať slovenský majetok iným. Navyše s nikým nekomunikoval. Jeho motivácia bola blysnúť sa v očiach Bruselu, Washingtonu a európskych politikov.

Pre tých je však Heger s hrdinskými apelmi vyslovene na smiech. Prípadne ho berú ako tragédiu, ktorá „divadlom chrabrosti“ zaťahuje Európu niekde, kde Európa nechce byť. Už aj odvolaný Káčer s Naďom uvažuje ako poslať stíhačky. Vraj ak to nepôjde, máme tu právnikov a prezidentku. Teda v posielaní zbraní sa spoja s tými, čo prehnú právo cez koleno spolu s blond „vládnym spojencom“?

Slovensko podľa Káčera patrí medzi štáty, ktoré Ukrajinu podporujú a hnev z Moskvy (označenie Slovenska za nepriateľský štát) Káčera netrápi. Je veľmi zvláštne, že takto rozmýšľa diplomat. Ten, ktorý má hľadať cesty a používať dialóg ako každodennú zbraň. Zbraň, ktorá má slúžiť občanom SR v prvom rade.

Nebezpečné lži dúhového diplomata so svorkou bláznov však maľujú terč na Slovensko a Slovákov, ktorí chcú mier a nie vojnu. Je jasné, že najatí právnici Naďa, Káčera a prezidentky budú hľadať cesty ako to spraviť. Je jasné, že budú klamať o šrote (ako pri S-300), ktorý u nás nefunguje a na Ukrajine funguje perfektne. Ale Ústava SR hovorí jasne. Poslať stíhačky na front je zásadné rozhodnutie a Ústava to odvolanej vláde zakazuje urobiť.

Odvolaný minister zahraničných vecí Rastislav Káčer sa minulý týždeň vyjadril, že ak by Rusko obsadilo celú Ukrajinu, Maďarsko by si nárokovalo slovenské územie. Čo hovoríte na tieto slová? Je to podľa vás reálny scenár?

Na Káčerove agresívne výroky som na sieťach reagoval a môžem povedať, že títo progresívci škodia dobrým vzťahom Slovenska so zahraničím. Odvolaný minister Káčer smeroval výroky na maďarskú vládu, neskôr Šimečka hovoril niečo podobné smerom k premiérovi Orbánovi. Ale čo si treba všimnúť?

Výroky prichádzajú po tom, čo maďarský minister Szijjártó verejne zahanbil amerického veľvyslanca, nech sa nemieša do vnútorných vecí Maďarska a Orbán odmietol americké požiadavky na posielanie zbraní.

Takisto si treba všimnúť Hegera, ktorý ak chce naozaj posielať naše stíhačky na Ukrajinu, potom je mentálne na úrovni jeho predchodcu. A treba si všimnúť aj to, že pani prezidentka takticky mlčí, lebo zjavne tiež by veľmi rada poslala slovenské zbrane (a ktovie čo viac) podľa amerických pokynov na Ukrajinu.

Všetci spomenutí sa môžu nazývať akí sú konzervatívci, demokrati alebo liberáli, no nemajú s tým nič spoločné. Snažia sa len loviť v rôznych rybníkoch. Keď príde americký konvoj, budú mávať americkou zástavou. Keď im dajú do rúk dúhovú vlajku, tak budú kývať tou. Veď nakoniec aj Káčer ju vyvesil ako provokáciu, keď pôsobil ako veľvyslanec v Budapešti.

Takže žiadni konzervatívci alebo liberáli. Všetko sú to progresívci a škodia našim dobrým vzťahom. Pracujú intenzívne, ale pre Slovákov to žiaľ nie je.

Pretože sa veľmi radi zapájajú do koordinovaného útoku na každú vládu, každú politickú stranu a každého politika, ktorý vyzýva k mieru, dialógu a zachováva bezpečnú, neutrálnu pozíciu. Ale keď tak chcú vojnu, posielať zbrane a poučovať všetkých, nech sa všetci vezmú a idú do prvej línie. Potom nám môžu povedať či nezmenili postoje.

Orbán jediný netlieskal Zelenskému počas jeho návštevy v Európskom parlamente. A nielen maďarský premiér, ale aj rakúski politici a chorvátsky prezident zaujímajú iné postoje ako má NATO a EÚ. Začínajú si uvedomovať účinky vojny na ich štáty a Európu?

Zdravé názory začínajú prenikať na svetlo sveta, pretože minimálne v týchto štátoch odrážajú väčšinovú mienku obyvateľstva, resp. démos, a teda demokratický typ vládnutia. Následnosť je jednoznačná. Ceny energií rastú a vplývajú na ceny všetkého ostatného. Ľudia to začnú intenzívnejšie pociťovať a názor sa prestanú báť prezentovať. Ten sa odzrkadlí v rétorike politikov, ktorí chcú pracovať pre ľudí.

Presne tu vidíme kontrast, že

dnes sú vo vedení Slovenska vojnoví štváči. Síce sa oháňajú slobodou, slušnosťou a demokraciou, ale sú prví v posielaní zbraní, prví v nenávisti voči iným národom a prví v prenasledovaní názorovej opozície.

Pozorujeme to aj v ich vyhláseniach, keď chvália Dzurindu za povolenie preletov bombardérov do Juhoslávie; keď prezidentka odrádza od referenda a hovorí ako štátnici musia robiť nepopulárne kroky (teda proti vôli ľudu) alebo ministra vojny, ktorý klame denne.

Cítiť tu demagógiu, prázdnotu slov o hodnotách, polopravdy a zároveň neskúsenosť. Pretože predstavitelia ako chorvátsky prezident Milanovič, nemecká a francúzska opozícia, rakúski vládni predstavitelia a maďarský premiér, to sú ľudia, ktorí majú väčšie politické skúsenosti a poznanie geopolitických súvislostí ako nejaké OĽANO, jeho koalícia a palác, ktorý drží Matoviča a Hegera pri moci.

Ďakujeme za rozhovor M.Ďurišovi

skspravy