Dezinformácia a informácia

Advokát JUDr. Peter Weis sa vo svojom článku zamyslel nad často používaným výrazom dezinformácia a pôvode tohto označenia.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je to vlastne novotvar dezinformácia alebo misinformácia? Nie?

Možno robíte veľkú chybu.

V prvom rade treba uviesť, že prebratie tohto pojmu pochádza zo slovníka tajných služieb. Používa sa vo význame úmyselne nepravdivá informácia a dokonca sa dá študovať ako odbor tak v západných, ako aj vo východných krajinách. Štúdium je určené skôr budúcim agentom alebo v oficiálnejšej reči diplomatom. Slovenské médiá bývalého hlavného prúdu si osvojili túto definíciu presne v tomto význame nekritickým prebratím zo zahraničných médií, ktoré sú dokázateľne pod vplyvom agendy rôznych tajných služieb najmä s napojením na zdroje USAID. A ako sa hovorí, peniaze týmto ľuďom nesmrdia a z ľudí, ktorí sa pýšia titulom Nositeľ kritického myslenia sa stáva Zaplatený agent. Vedome aj nevedome (spolupracujúca osoba, alebo Zapletený agent). Navyše to slovo “dezinformácia” pochádza z jazyka, ktorý je významovo chudobnejší ako napríklad slovenčina.

Toto bol malý rešerš súčasného stavu.

A teraz k realite. Skúsme použiť to ich “kritické myslenie” vo význame, ktorý používatelia tejto filozofickej kategórie tomu ich spôsobu myslenia bez ozajstného pochopenia jeho významu priraďujú. Použijeme výrokovú logiku.

Poďme na axiómu. Čo je to informácia? 

Azda neexistuje zložitejší pojem na definovanie.

V rôznych kontextoch môže mať slovo „informácia“ odlišné významy:

• V bežnom jazyku: čokoľvek, čo sa niekomu niečo oznamuje alebo vysvetľuje.
• V informatike: údaj, ktorý je spracovaný a interpretovaný tak, že má pre používateľa zmysel.
• V teórii informácie: miera zníženia neurčitosti, často kvantifikovaná v bitoch.

Skúste nájsť definíciu informácie, ktorá k nej priraďuje povinnú pravdivostnú hodnotu. V matematickom vyjadrení to teda môže byť veľmi zjednodušene 1 alebo 0. A nielen to, niekedy sa pravdivostná hodnota môže vyvíjať od iných aktuálnych podmienok.

Našli ste? Zrejme nie.

Takže informácia môže byť pravdivá, nepravdivá alebo čiastočne pravdivá. Pravdivosť výroku sa môže dokonca meniť v čase alebo je závislá od iných premenných. Ľudská myseľ ale rada zjednodušuje a ak niekto povie, že informácia je 1 a dezinformácia 0, sme v kategórii viera, nie veda. A to sa vraj použilo to “kritické myslenie”.

Dezinformácia je vo výrokovom vyjadrení negácia pravdivostnej hodnoty informácie. V matematickom ponímaní teda dezinformácia môže byť pravdivá, ak neguje nepravdivú hodnotu informácie.Super, že?

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým? Nie? Tak sa nečudujte, že služby si z vás, bežných občanov, rovnako ako agendu implementujúci politici a novinári robia srandu ako z menejcenných bytostí.

Smiem odľahčiť? Dám vám malú domácu úlohu zo slovenčiny. Ak rozdelíte slovo nebožiak na dve plnovýznamové slová, dávajú obe spolu pôvodnemu rozdeľovanému slovu iný význam?

Tým posledným som len chcel naznačiť, že ak chcete čokoľvek meniť, začnite od seba. Čítajte s pochopením namiesto hlásania filozofickej kategórie “kritického myslenia”, ktorá vlastne nič neznamená. Existuje totiž myslenie logické, výroková logika a tá vám a vašim potomkom poskytne vždy bezpečnejší prístav.

Rozhliadajte sa okolo seba namiesto pozerania do mobilného telefónu. Pravda je v realite, nie vo virtuálnom svete. Príroda je dokonalá, je to tzv. obraz Boží, virtuálny svet je programovaný niekým na obraz programátora (vrátane tzv. AI). Príroda vás nezmanipuluje. Úprimne a bezpodmienečne garantuje slobodu a bezpodmienečné uplatnenie slobodnej vôle.

Na záver snáď len toľko. Ak uvidíte niekoho v budúcnosti používať slová ako dezinformácia, misinformácia, prípadne hoax, môžete sa v duchu pousmiať. Ide totiž s veľkou pravdepodobnosťou iba o nafúkaného povrchného egocentrika, ktorý sa chváli znalosťami, ktoré sa nikdy nesnažil naozaj pochopiť.

Autor: JUDr. Peter Weis – advokát a konateľ právnickej kancelárie Weis & Partners

 
Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners / InfoVojna