Dag Daniš: Sulík robí chybu. Kolíková nie je posila, ale problém

Sulík práve importoval do svojho poslaneckého klubu riziko.

To, čo predviedla ministerka Kolíková a jej poslanci prestupom do SaS, sa nazýva politický podvod. Kandidovať za jednu stranu a po voľbách skončiť v druhej je síce častá slovenská prax, no krivá. Prepisuje sa tým volebný výsledok. A prepisuje sa tým aj povolebný poriadok definovaný v koaličnej dohode.

Dnes už neplatí ani rozhodnutie voličov, ani pôvodná koaličná dohoda. Zo Sulíkovej SaS sa stáva – celkom nezaslúžene a nie veľmi legitímne – druhá najsilnejšia koaličná strana s 19 poslancami.

Niekto by mohol namietať, že všetko je v poriadku, lebo mandát od voličov získavajú poslanci, nie ich strany. Je to omyl. Väčšina voličov v roku 2020 neodovzdala svoje hlasy Kolíkovej, ktorá slúžila vo Ficovej vláde ako štátna tajomníčka za Most, ale „Kiskovej strane“.

Otec zakladateľ

Mimochodom, týmto sa dostávame k hlavnej postave volebného podvodu s logom Za ľudí. A k hlavnému vinníkovi rozkolov v strane.

Kisku jeho tím dotlačil k dvom veciam. K založeniu novej strany, ktorú povedie – v tesnej spolupráci s PS-Spolu. A k tomu, aby ju tvorili nielen progresívne figúry z Prezidentského paláca, ale aj tie akože konzervatívne. Úloha znela jasne: osloviť konzervatívnych voličov. Aby strany ako KDH či OĽaNO neboli príliš silné. A samostatné v rozhodovaní.

Z prvej domácej úlohy Kiska vycúval dva dni po voľbách. Nenápadne sa vytratil zo scény.

Druhú splnil na výbornú. Do novej strany usadil dúhové aj konzervatívne postavy. Nech je záber čo najširší.

Kiska svojím odchodom podrazil nielen voličov, ale aj ľudí v strane. Tí svoju budúcnosť videli v strane Kisku. Nie v strane Remišovej.

Rozkol bol po odchode „lídra“ do klubu spisovateľov celkom zákonitý. Tomu, že Kolíková a jej ľudia sa nebudú pri Remišovej cítiť pohodlne, sa dá rozumieť. Pokúsili sa stranu ovládnuť. Keď to nevyšlo, odišli. Potiaľto je všetko v poriadku.

Trójska kobyla

O niečo menej rešpektu si zaslúži spájanie Kolíkovej frakcie s poslaneckým klubom SaS. A zámer preformátovať pomery síl v koalícii. Poza chrbát dvoch partnerov so silnejším volebným mandátom…

Nejde pritom len o (nepísaný) etický kódex, ktorý zaskučal.

Dohody Sulík – Kolíková vnášajú problém do stability koalície.

Kým sa neurobia nové politické dohody v koalícii, ktoré budú akceptovať novú politickú realitu, dovtedy tu bude koaličný konflikt. Alebo provizórium, v ktorom sú staré dohody neplatné (neaktuálne). A nové nezvestné…

Takéto zásadné zmeny sa neriešia cez esemesky a telefonáty lídrom ani cez tlačové vyhlásenie – ako to predviedli Sulík a Kolíková. Mali by byť vopred pripravené a vyriešené na koaličnej rade.

To sa nestalo.

Navyše, booster shot, ktorý si pichol do ramena Sulík, môže byť problém aj pre jeho stranu.

Sulík sa teší, že jeho váha na koaličnej rade, vo vláde a v parlamente narastie. A prípadné riziká s novými poslancami zvládne, lebo vraj majú dobré politické aj osobné vzťahy.

Zatiaľ to však vyzerá skôr tak, že obchod je výhodný pre Kolíkovej skupinu. Pre SaS môže znamenať problém, na aký nie je pripravená.

Kolíková dohodou získala prístav (dočasný). Keďže má len šesť poslancov a na samostatný klub ich treba osem, pod strechou SaS bude súčasťou koaličného poslaneckého klubu. S nárokmi na ministerstvo spravodlivosti a post podpredsedu parlamentu. Dohody majú fungovať aj bez toho, aby poslanci z jej frakcie vstupovali do SaS (kam ich Sulík pozýva).

Sulíkova SaS im nesedí. Rovnako ako im nesedela ani Remišovej strana.

Sulík formálne získa väčší poslanecký klub. Reálne sa však jeho mocenská pozícia nezmení. Kolíková chce frakciu vnútri klubu SaS a kontrolu nad funkciami, ktoré jej majú patriť.

Nebolo to tak dávno, čo Sulík vytlačil zo strany Galka a jeho ľudí. S logickým vysvetlením, že radšej bude mať po voľbách menej poslancov, ale lojálnych, ako väčší klub zaťažený napätím a pozičnými hrami na „frakcie“.

Dohodou s Kolíkovou smeruje presne k tomu, čomu sa chcel vyhnúť. S tým rozdielom, že Galkova skupina bola súčasťou SaS. Kolíkovej skupina má k SaS len vypočítavý vzťah.

Kolíková – Prezidentský palác – médiá

Navyše, s Kolíkovou prichádza pod strechu poslaneckého klubu SaS nielen ambiciózna ministerka a jej skupina poslancov, ale aj ich pozadie. Teda väzby Kolíkovej na Prezidentský palác. A na progresívne médiá.

Bez týchto zbraní by bola Kolíková len pešiak. Nie hráč schopný zatriasť stranou, premiérom alebo celou koalíciou. V Remišovej skupine považujú Kolíkovú za intrigánku, ktorá počas marcovej koaličnej krízy poza chrbát vedenia strany rokovala so zástupcami prezidentky. A s masívnou podporou médií sa pokúšala zosadiť predsedníčku.

Teda: Sulík si púšťa blízko k strane nielen Kolíkovej frakciu, ale aj tých, ktorí ju podporujú (prezidentka, médiá).

Kým bude Kolíkovej skupina rešpektovať Sulíka ako lídra spoločného poslaneckého klubu, SaS môže oslavovať, že je posilnená. Všetko sa však môže rýchlo otočiť pri prvom spore.

Potom už nebude terčom krížovej paľby progresívnej tlače Remišová, ale Sulík.

Tieto konflikty vôbec nemusia byť epické (prestup zasahuje len klub poslancov, nie stranu). Skôr môžu byť podprahové, ale bežné. Ako pri každej politickej rivalite – a súťaži o voliča z rovnakého či podobného tábora.

Kolíkovej frakcia nevidí svoju budúcnosť pri Sulíkovi. Rovnako ako ju nevidela pri Remišovej. Na svoje prežitie bude potrebovať viditeľnosť. Rast. A hodnotové či politické spory.

Tie sú pomerne atraktívne, ak prebiehajú vnútri jednej strany, resp. spoločného poslaneckého klubu. Tí vzbúrenci, ktorí odídu a založia krátko po voľbách nový projekt, väčšinou prestávajú byť zaujímaví.

Platí to hlavne vtedy, ak sú príliš malí, slabí a nudní na to, aby mohli úspešne fungovať samostatne. Čo je presne prípad „novej frakcie“. Preto ako rebeli iba zmenili adresu.

Inými slovami, politický nomád si vybral nového hostiteľa.

Autor: Dag Daniš

POSTOJ