Čurilla & spol. neuspeli s ústavnou sťažnosťou: Ústavný súd SR dal za pravdu generálnemu prokurátorovi Žilinkovi

Obvinení policajti NAKA tvrdili, že bolo porušené ich právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na obhajobu a právo nebyť stíhaný inak než zákonným spôsobom. 28. júna Ústavný súd SR vyhlásil, že to tak nie je.

Nádej videli v paragrafe 363

Uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, odboru Západ zo 14. septembra 2021 bolo policajtom elitnej jednotky NAKA vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva. Čurillovci (pomenovanie dostali podľa jedného z obvinených – vyšetrovateľa Jána Čurillu) podali proti uzneseniu o vznesení obvinenie sťažnosť. Tú však Generálna prokuratúra SR zamietla. Obrátili sa teda na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby ich obvinenie zbavil cez známy paragraf 363.

Žilinka im vysvetlil, že niečo také urobiť nemôže z dôvodu, že „generálny prokurátor by mal na základe návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku preskúmavať právoplatné rozhodnutie, ktoré sám vydal. Takýto postup by popieral základné zásady trestného procesu zaručujúce objektívnosť rozhodovania.“

Cítili sa ukrivdení

Žilinkovo rozhodnutie čurillovci napadli na ústavnom súde cez svojho právneho zástupcu Petra Kubinu.  “Sťažovatelia výslovne akcentujú, že sa domáhajú ochrany svojich označených práv na ústavnom súde z toho dôvodu, že im túto ochranu ´bezdôvodne a svojvoľne´ odmietli poskytnúť orgány činné v trestnom konaní, ktorým to ´primárne prináleží (prokurátor vykonávajúci dozor, GP SR ako sťažnostný orgán v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku a generálny prokurátor v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku)´,“ píše sa v náleze ÚS.

Kubina za čurillovcov žiadal upovedomenie generálnej prokuratúry zrušiť ako arbitrárne spolu s uznesením generálneho prokurátora zo 4. februára 2022 a vec vrátiť generálnemu prokurátorovi na ďalšie konanie.

Zasadalo plénum

Na ústavnom súde sa už v minulosti objavili na danú problematiku rôzne názory, preto tentokrát zasadlo plénum, aby bol problém raz a navždy rozseknutý.   Plénum dospelo k nasledujúcemu právnemu názoru: „Ak generálny prokurátor, aj keď v zastúpení iným prokurátorom generálnej prokuratúry, rozhodoval v prípravnom trestnom konaní ako nadriadený prokurátor o riadnom opravnom prostriedku (sťažnosti) proti rozhodnutiu prokurátora alebo policajta, je vylúčený prieskum takého rozhodnutia generálneho prokurátora generálnym prokurátorom podľa prvého dielu ôsmej hlavy tretej časti (§ 363 a nasledujúce) Trestného poriadku.“

Ústavný súd teda konštatuje, že v tomto prípade „nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených sťažovateľmi v ústavnej sťažnosti“. Generálny prokurátor Maroš Žilinka postupoval správne.

Autor: Ľudmila Lacková

Zdroj: plus7dni.pluska.sk