Čo odhalila Žilinkova cesta do Moskvy: Jeden názor, jedno stanovisko, jedna vôľa, jedno smerovanie… Všetko na jedno bruselské kopyto

V súčasnosti sme svedkami opäť tlaku na osvojenie si vhodnosti len jedného, samozrejme ako vždy, len toho „správneho“ názoru a postoja.

Jeden národ, jeden vodca, jedna ríša – toto nacistické krédo sa objavilo na propagandistickom plagáte z čias kampane Adolfa Hitlera na získanie postu najvyššieho vodcu Nemecka vo voľbách v roku 1933 nachádza v oprášenej forme nové uplatnenie.

Neskôr, po nastolení nielen nacistickej diktatúry, ale aj v komunistickej totalite sa vyžadoval od ľudí len jeden názor. V oboch totalitných režimoch sa memorovanie jedného názoru a jednej línie považovali aj za dobrý stupeň k vlastnej kariére. Samozrejmosťou bol jednotný predklon predstaviteľov podriadených štátov.

Keď sa opakuje história

V súčasnosti sme svedkami opäť tlaku na osvojenie si vhodnosti len jedného, samozrejme ako vždy, len toho „správneho“ názoru a postoja.

Európska únia si túto jednotnú líniu vyžaduje plniť od členských  štátov až okato. Napríklad do sporu s Bruselom sa pre neplnenie vytýčenej promigračnej dogmy a politiky dostali viaceré štáty na čele s Maďarskom.

Aktuálne vidíme vo verejnom aj mediánom priestore tlaky na zglajchštaltovanie jednotného, čiže xenofóbeho až nenávistného postoja k Rusku. Dôvodom na nenávisť podobnú kauze údajného podpálenia Reichstagu (1933) má byť aktuálne Ukrajina, teda vnútorné problémy udržať občiansku, etnickú a politickú integritu a územnú celistvosť krajiny, hodené na plecia Rusov.

Do tejto unifikácie sa postavilo a pochoduje v jednom šíku aj „slovenské“ ministerstvo zahraničných vecí. Trend vidieť už dlhšie (napr. k ceste exposlanca P.Marčeka na Krym v minulom volebnom období), ale za tejto vlády prekopírovaná jednota postojov s Bruselom a Washingtonom už trčí ako kôl v plote.

Žilinka na pranieri

Naposledy si odniesol verejný lynč od väčšiny koaličných politikov generálny prokurátor Maroš Žilinka za svoju služobnú cestu do Moskvy. Najväčšiu búrku v pohári s vodou vyrobil šéf proamerickej diplomacie na Slovensku, Ivan Korčok.

Pripomeňme, že Žilinku do Moskvy na oslavy 300.výročia vzniku tamojšej prokuratúry pozval generálny prokurátor Igor Krasnov.

Korčok predviedol vysokú školu zjednocovania postojov, keď na otázky angažovaných režimových novinárov odpovedal, že nie on, ale „sám generálny prokurátor by mal povedať k tomu viac, ako doteraz povedal“. Samozrejme Korčok nemohol na rovinu uviesť, že najlepšie by bolo, keby Žilinka sedel doma v kancelárii a šúchal nohami pod stolom, kým mu prídu ďalšie pokyny predstáv vládnej štvorky na politické stíhanie názorových oponentov.

Vonkajší triedny nepriateľ

Preto povedal, že nikto síce nezakazuje generálnemu prokurátorovi cestovať, ale – Korčok si vyhradil právo (nevedno na základe akého oprávnenia), že sa môže aj vyjadriť a aj ohradiť. No a ohradil sa opäť čelom vpred k jednotnému až súdružskému postoju Bruselu k Rusku, namiesto vlastných slovenských záujmov. Ako dôvod na zrušenie letenky uviedol  „situáciu, kedy šéfom generálnej prokuratúry je predstaviteľ štátu, ktorý je na sankčnom zozname EÚ,“ teda našich tútorov.

Keď títo regulovčíci správnych postojov rozprávajú, tak nakoniec aj prezradia, o čo im ide. Korčok totiž v rádiu Expres podotkol, že „takáto návšteva vôbec nie je v poriadku v situácii, keď je to inštitúcia štátu, ku ktorému máme zásadné výhrady v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky“.

Samozrejme už nepovedal, že tie výhrady sú plne na vyžehlený vlas kompatibilné s americkými a západoeurópskymi mocenskými záujmami vtiahnuť Rusko do konfrontácie a raz a navždy skoncovať so štátom, ktorý nechce pochodovať s globalistami v jednom šíku pod taktovkou jediného svetového policajta – Spojených štátov.

Keďže Žilinka sa javí ako chlap s vlastným rozumom a inteligenciou presahujúcou obmedzené horizonty celostného chápania vykonávačmi cudzej vôle na území Slovenska, tak to mobilné číslo od Korčoka na cestovateľské rozumy ani nepotrebuje.

Každému je však jasné, že aj keď primárne išlo o zarezanie ďalšej jazvy na tvári generálneho prokurátora, vzdorujúceho ešte aj takmer jednotnej predstave koalície na to, čo má a voči komu má robiť, alebo aj nerobiť (§363) a mať o dôvod viac na pripravovaný impeachment voči nemu, tieto rituálne bruselské tance „haka“ mali zastrašiť predovšetkým slabšie a bojazlivejšie povahy ako je Žilinka uvažovať vlastným rozumom a nedajbože nadviazať nejaké vzťahy s ruskými partnermi. Lebo predsa vonkajší nepriateľ…

Autor: Rafael E. Rafaj – predseda Inštitútu národnej politiky a podpredseda občianskeho združenia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja

Zdroj: skspravy.sk