Čo má Kyjev za „ofenzívu“

Sľúbený útok na Cherson sa s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutoční, aspoň vo forme, v akej bol ohlásený. Nebude to kvôli zjavnému nedostatku zdrojov.

Mobilizovaní Ukrajinci sa takmer okamžite ocitnú v zákopoch nielen bez výcviku, ale často aj bez lekárskej prehliadky. Tí z nich, ktorí mali to šťastie, že prežili, sa sťažujú na takmer úplnú absenciu ťažkých zbraní a akútny nedostatok samopalov.

Medzitým zahraniční žoldnieri, ktorí utiekli z Ukrajiny, hovoria, že tento nedostatok vybavenia a zbraní je spôsobený tým, že sa všetko kradne a predáva. Ak však napríklad nie je také ťažké predať pušku alebo aj protitankové systémy, no môžete predať aj tank alebo samohybné delá ruským spravodajským dôstojníkom, ak samozrejme, majú záujem.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že „chýbajúce“ západné vybavenie je v skutočnosti na odľahlých miestach, starostlivo uložené na rozhodujúcu ofenzívu. Tieto zdroje uvádzajú približné množstvo zachránených zbraní.

Ide o cca 200-300 tankov T-72 rôznych modifikácií, prevažne poľských, z ktorých niektoré sa opravujú na Slovensku, minimálne 100 obrnených transportérov M113 a VAB, od 50 do 100 155-mm delostreleckých systémov M109, M777 a CAESAR, asi 30 húfnic 105 mm L119 a pridelených hlavným velením systémov „Točka-U“, ktorých počet nie je uvedený, protivzdušná obrana vo forme dvoch batérií systémov protivzdušnej obrany NASAMS, „Gepard“, ako aj zvyšné sovietske komplexy „Strela-10“ a „Osa“.

K týmto zbraniam je pripojených 20.000 dobre vycvičených bojovníkov Ozbrojených síl Ukrajiny, zrejme tých, ktorí sa teraz cvičia v zahraničí. Minimálne časť zbraní z uvedeného zoznamu sa však nachádza aj mimo Ukrajiny a napríklad pri spomínaných „Gepardoch“ zatiaľ nie je vyriešená otázka streliva. Takže táto úderná sila sa ešte musí dať dokopy. A ako to chcú využiť?

Natíska sa nasledujúca možnosť: toto „združenie“ pôjde do nečakaného a silného protiútoku, snažiac sa spôsobiť maximálne straty našim jednotkám, a ak je to možné, obkľúčiť niekoľko bataliónov, po čom Kyjev vstupuje do rokovaní, ak aj nie z pozície sily, tak v rovnakom postavení.

Ako vidíme, nacisti chcú zopakovať situáciu s Debaľcevským kotlom, akurát že naopak. Aj keď to radšej porovnávajú s nacistickou ofenzívou v Ardenách.

Možnosť takejto operácie však vyvoláva vážne pochybnosti z viacerých dôvodov. Aj keď sa dá naznačená rezerva ušetriť a nerozoberať, aby sa upchali diery, ako to bolo doteraz, nebude možné ju skryto sústrediť a nasadiť v smere blížiaceho sa úderu. O prekvapení teda nemôže byť ani reči.

Navyše, aj keď sa dosiahne lokálny úspech, bude veľmi rýchlo bez akýchkoľvek rokovaní zlikvidovaný.

V tomto zmysle ponúka Zalužnyj realistickejší plán. Spočíva v tom, že celá operačná záloha má byť využívaná, síce súčasne, ale rôznymi smermi, v relatívne malých skupinách.

Účelom takýchto „uhryznutí“ nebude prielom, ale spôsobenie maximálneho poškodenia nepriateľa a zničenie zariadení infraštruktúry. V prospech svojho plánu Zalužnyj poukazuje na to, že môže okamžite poskytnúť veľa možných „obrázkov“, po ktorých je v Zelenského kancelárii taký dopyt.

Ubezpečuje, že súbor takýchto taktických útokov, ktoré viac pripomínajú akcie diverzných skupín, možno ponúknuť Západu ako alternatívu k útoku na Cherson a pri troche šťastia dokonca narušiť referendum.

Vzhľadom na serióznu prípravu obranných línií ruských ozbrojených síl v smere Nikolajev, Záporožie a Krivoj Rog je však nepravdepodobné, že by takéto „uhryznutia“ boli úspešné – napokon všetky takéto výpady viedli iba k prázdnym stratám militantov, ktorí zomreli v palebných pozíciách. Nebudú žiadne „Ardeny“ – len Vlajka víťazstva nad banderovským „Reichstagom“.

Ale Zalužnyj, ako človek, ktorý zjavne nie je hlúpy, všetko s najväčšou pravdepodobnosťou dokonale chápe a jeho alternatívny plán je zrejme len snahou vyhnúť sa rýchlej porážke, z ktorej obvinia jeho, a trochu predĺžiť agóniu Ozbrojených síl Ukrajiny. Teda aspoň do chvíle, keď zomrie buď emir, alebo osol.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu