Členovia EÚ chcú mať možnosť špehovať novinárov v mene národnej bezpečnosti

Novinárske skupiny vyjadrili znepokojenie nad novou navrhovanou legislatívou Európskej únie určenou na ochranu novinárov pred vládami používajúcimi spyware a iné metódy na špehovanie reportérov, keďže niektoré krajiny podporujú výnimky s odvolaním sa na záujmy národnej bezpečnosti, píše portál europeanconservative.

V pondelok 19. júna 65 organizácií vrátane európskych digitálnych práv (EDRI), Európskej federácie novinárov (EFJ), Reportérov bez hraníc (RSF) a niekoľkých skupín pre ľudské práva zverejnilo list, v ktorom vyzvalo Európsku komisiu, aby zrušila národné bezpečnostné doložky z legislatívy.

Signatári listu tiež žiadali, aby Komisia zmenila formuláciu v legislatíve, o ktorej tvrdia, že by mohla umožniť špehovanie novinárov, ak sú vyšetrovaní pre nesúvisiace trestné činy, uvádzajúc „podpaľačstvo“ a „súkromie produktov“, keďže návrh tvrdí, že by sa kvalifikoval akýkoľvek trestný čin s trestom odňatia slobody na päť rokov alebo viac.

„Podľa judikatúry [Súdneho dvora Európskej únie] len závažná trestná činnosť môže odôvodniť závažný zásah do základných práv jednotlivca. Pokiaľ ide o novinárov a pracovníkov médií, prah musí byť vyšší vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú ako verejní strážni psi v našich demokraciách,“ uvádza sa v liste.

Výnimku z návrhu zákona o národnej bezpečnosti viedlo Francúzsko, podľa správy Politico, zatiaľ čo Francúzi zároveň uviedli, že sú oddaní novinárom, aby mohli utajiť svoje zdroje.

Francúzi dodali, že „je nevyhnutné dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi potrebou chrániť dôvernosť zdrojov novinárov a potrebou chrániť občanov a štát pred vážnymi hrozbami… bez ohľadu na to, kto môže byť páchateľom“.

Podľa Politico sa v najnovšom texte návrhu zákona zo 16. júna uvádza, že slovo „spyware“ bolo nahradené pojmom „intrusive sledovací softvér“ a že aspoň jedna delegácia si želá zahrnutie pasáže, ktorá uvádza, že členské štáty majú zodpovednosť za vlastnú národnú bezpečnosť.

Nový zákon prichádza po niekoľkých škandáloch v Európe týkajúcich sa spywaru, ako je napríklad spywarový škandál Pegasus, v rámci ktorého boli politici aj novinári terčom softvéru, ktorý vytvorila skupina NSO so sídlom v Izraeli.

Medzi tými, na ktorých sa spyware zameral, boli španielsky premiér Pedro Sánchez a ministerka obrany Margarita Roblesová.

Podľa Amnesty International, ktorá analyzovala telefóny piatich francúzskych novinárov, sa vo Francúzsku Pegasom nakazilo niekoľko novinárov, údajne od marockej vlády.

Pegasus využili aj európske vlády, vrátane Maďarska, ktoré sa odvolalo na obavy o národnú bezpečnosť, pričom Amnesty tvrdí, že terčom útokov bolo približne 300 ľudí vrátane novinárov a podnikateľov.

V roku 2017 správa uverejnená v časopise Der Spiegel tvrdila, že nemecká federálna spravodajská služba, BND, od roku 1999 odpočúvala telefónne čísla, faxové čísla a e-maily zahraničných novinárov, vrátane veľkých kanálov ako BBC a Reuters.

Nemecko tiež v roku 2016 vyvinulo svoj vlastný spyware, „Bundestrojaner“, ktorý vláde umožnil sledovať údaje o počítačoch a smartfónoch, hoci to vyžadovalo súdny príkaz a bolo vraj obmedzené na vyšetrovanie trestných činov.

skspravy