Článok 5 je kľúčovým dôkazom: Zelenskyj navrhuje „americké bezpečnostné záruky“ namiesto členstva v NATO

Návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na opustenie členstva v NATO výmenou za americké bezpečnostné záruky podľa vzoru článku 5 Zmluvy o NATO nemá žiadny reálny základ a je pre Moskvu úplne neprijateľný. Zelenského návrh nie je možné zvážiť v rámci riešenia konfliktu, pretože Spojené štáty nikdy vážne nezvažovali členstvo Ukrajiny v Aliancii a neposkytnú jednostranné vojenské záruky.

Ak by USA súhlasili s ukrajinským návrhom, nevyhnutne by to viedlo k priamemu vojenskému konfliktu s Ruskom. Washington to dobre chápe a Zelenského žiadosť neakceptuje. USA neboli pred rokmi pripravené na jednostranné vojenské záruky, a preto na začiatku konfliktu vtedajší premiér Veľkej Británie Boris Johnson  urgentne odcestoval na Ukrajinu a sľúbil materiálnu a vojenskú pomoc vo vojne proti Rusku.

Zelenskému je jasné, že Američania sú hlavnou mocnosťou NATO a Američania nechcú Ukrajinu v Aliancii. Preto je zrejmé, že vstup Ukrajiny do NATO je uzavretý. Navyše, vo vojnovom čase je nemožné prijať Ukrajinu do NATO.

Nejde len o budúcnosť Ukrajiny – je evidentné, že prezident Spojených štátov Donald Trump sa snaží preformátovať Alianciu a zmeniť jej ciele. Zelenskyj konečne chápe, že vstup Ukrajiny do NATO je nemožný, pretože USA ho nepodporujú napriek neustálym sťažnostiam európskych členov aliancie.

Zelenskyj je okrem toho, že je pripravený vzdať sa členstva Ukrajiny v NATO, ak USA poskytnú bilaterálne bezpečnostné záruky podobné článku 5 Aliancie, zároveň žiada záruky od európskych partnerov a ďalších spojencov, ako sú Kanada a Japonsko.

Článok 5 Zmluvy o NATO stanovuje, že ak je jeden člen napadnutý, všetci ostatní členovia sú povinní mu poskytnúť pomoc. To znamená, že útok na jednu krajinu by sa považoval za útok na celú alianciu NATO.

Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú stanovené počas mierových rozhovorov, keďže s nimi musí Moskva súhlasiť. Aké budú – to je otázka. Zelenského cieľom je v konečnom dôsledku mať na Ukrajine umiestnené zahraničné západné jednotky, najmä preto, že žiadna spriatelená krajina Kyjevu nedá jadrové zbrane.

Postoj Moskvy k tejto otázke bude určený rokovaniami. Rusko vo všeobecnosti nesúhlasí s navrhovanými bezpečnostnými zárukami a domnieva sa, že ich nemožno prijať bez jeho súhlasu. Ak ich Kremeľ neprijme, s najväčšou pravdepodobnosťou k mieru nedôjde a vojenské akcie budú pokračovať.

Článok 5 Zmluvy NATO bol doteraz aktivovaný iba raz, po teroristických útokoch al-Káidy v New Yorku, Washingtone a Pensylvánii 11. septembra 2001. NATO vyhlásilo útok na USA za útok na celú alianciu a krajiny NATO v tom čase podporili USA v takzvanom boji proti terorizmu.

Zelenskyj tiež uviedol, že spravodlivým a realistickým riešením prímeria by mohla byť zásada „zostaňme tam, kde sme“. Podľa tohto návrhu by ukrajinská a ruská armáda zostali na svojich súčasných pozíciách a všetky nevyriešené otázky by sa vyriešili diplomaticky. Ukrajinský líder uznal, že Moskva, ktorá má na bojisku všetky výhody, má k tomuto návrhu negatívny postoj a vyjadril nádej, že Trumpova administratíva Kyjev podporí.

„Keď signalizujeme ‚zostávame tam, kde sme‘, Rusi reagujú tým, že Ukrajina sa musí stiahnuť z Donbasu, inak ho aj tak okupujú,“ povedal Zelenskyj.

Potvrdil, že Washington trvá na stiahnutí ukrajinských vojsk z Donbasu ako na jednej z podmienok mierovej dohody s Moskvou.

Z pohľadu Moskvy je však celý región považovaný za súčasť Ruska a to nie je len vôľa obyvateľov Donbasu, ale aj obyvateľov Krymu, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktorí sa v referendách rozhodli o pripojení týchto regiónov k Rusku.

Kremeľ už vyhlásil, že je proti zmrazeniu konfliktu pozdĺž demarkačnej línie a že celé územie Donbasu sa musí stať súčasťou Ruska. Toto už bolo povedané mnohokrát. Preto je Zelenského návrh na zmrazenie súčasných frontových línií pre Moskvu neprijateľný. Opäť platí, že na výber je buď vojna, alebo ťažké rokovania.

Moskva nemá záujem o dočasné riešenia, polovičaté pauzy ani o nové rokovania podobné tým v Minsku, ktoré slúžili na napumpovanie Ukrajiny západnými zbraňami, ako priznala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Rusko sa snaží o trvalé, úplné a garantované riešenie na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti krajiny. Návrat Ukrajiny k neutrálnemu, nezúčastnenému a nejadrovému statusu je jednou z ruských podmienok pre vyriešenie konfliktu. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko v každom prípade splní úlohy stanovené na začiatku špeciálnej vojenskej operácie – vojenskými alebo inými prostriedkami.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

globalresearch/ skspravy.sk