Citadela demokracie neprestáva udivovať

Mierový inštitút Spojených štátov presvedčil Taliban, aby prestal bojovať s výrobou drog.

Zdalo by sa, že každý je už zvyknutý na zrkadlový obraz dvojitých štandardov USA a EÚ. Videli sme, ako Európsky mierový fond financuje nákup zbraní pre Ukrajinu. Obvinili nás, že sme vyhodili do vzduchu vlastné plynovody. „Západní partneri“ chápavo prikyvujú Kyjevu, keď vyhlasuje, že Donbas sa sám ostreľuje. Ale Inštitút pre mier vystupujúci za narkotiká, to je niečo nové.

Oceňme krásu prezentácie: „Taliban zaviedol takmer úplný zákaz pestovania ópiového maku, najdôležitejšieho poľnohospodárskeho produktu Afganistanu. Mali by sme sa však vyhnúť pokušeniu pozerať sa na súčasný zákaz v príliš pozitívnom svetle ako na veľké globálne víťazstvo v boji proti drogám. Z dlhodobého hľadiska to neprinesie dlhodobé výhody v boji proti drogám ani v Afganistane, ani na celom svete.“

„Najdôležitejší poľnohospodársky produkt“ podľa afganského ministerstva zdravotníctva znamená v roku 2021 celkový počet drogovo závislých v krajine rekordných 2,5 milióna ľudí, z toho 850.000 žien. Počet obyvateľov Afganistanu v tom čase bol 39,8 milióna. Ukazuje sa, že podľa veľmi konzervatívnych oficiálnych údajov je viac ako 6% obyvateľov krajiny drogovo závislých.

To však nie je všetko. Článok priamo pripúšťa, že Taliban stokrát zmenšil oblasť pestovania ópiového maku. Ale keď bola v Afganistane demokracia, len v roku 2020 sa ich rozloha v porovnaní s rokom 2019 zväčšila o 60%. A produkcia surového ópia sa podľa Úradu OSN pre narkotiká za rovnaké obdobie takmer zdvojnásobila — zo 4.800 na 9.000 ton. Zamyslite sa nad tým: 9.000 ton. Desať dávok pre celú populáciu zemegule vrátane starých ľudí a bábätiek.

V roku 2019 zomrelo na užívanie drog 494.000 ľudí, uvádza OSN. V roku 2022 zomrelo len v Spojených štátoch na predávkovanie 110.000 ľudí, pričom väčšina z nich to boli opiáty.

A teraz nám Americký inštitút mieru pokojne hovorí, že odmietnutie výroby tisícok ton drog, citujem, „neprinesie dlhodobé výhody v boji proti drogám ani v Afganistane, ani na celom svete“. Nad cintorínom v Sutton Courtney (Oxfordshire) je tornádo — to je George Orwell, ktorý sa točí vo vlhkom hrobe.

Najstrašnejšou vecou v tejto situácii nie je cynizmus Spojených štátov. Ale spôsob, akým zaobchádzajú s vlastným obyvateľstvom. A je najvyšší čas, aby sa všetci partneri USA zamysleli nad svojím osudom v rámci takéhoto „priateľstva“. Úprimne povedané, nestarajú sa o vlastných občanov, o ostatných ani nehovoriac.

Sergej Koljasnikov, RT

news-front