Čínska pomsta — tisíce podnikov sa v Európe zastavia

Skupina európskych spoločností na výrobu a spracovanie kovov vydala varovanie pred katastrofálnymi následkami nedostatku čínskeho horčíka a vyzvala na opatrenia proti hroziacemu riziku zastavenia výroby v Európe.

Keďže EÚ je takmer úplne (na 95%) závislá od Číny pokiaľ ide o spotrebu horčíka, európske priemyselné odvetvia vyrábajúce a spracuvajúce hliník, železo a oceľ, ako aj ich dodávatelia surovín, už teraz trpia jeho nedostatkom. V budúcnosti hrozí, že sa tento problém rozšíri cez hodnotové reťazce na tisíce európskych podnikov a ohrozí milióny pracovných miest, a to aj v kľúčových odvetviach, akými sú automobilový priemysel a stavebníctvo. Autori výzvy označujú ceny za horčík v Európe vo výške 10-4-tisíc dolárov za tonu za vydieračské na pozadí ceny dvetisíc dolárov na začiatku roka. Predpovedajú, že do konca novembra sa zásoby horčíka v Európe úplne vyčerpajú, čo povedie keď aj nie k úplnému, no k veľmi vážnemu kolapsu európskeho priemyslu.

Čo sa vlastne stalo a aké sú príčiny?

Na začiatok je vhodné spomenúť, že horčík má široké využitie v metalurgickom a strojárskom priemysle. Horčík je najľahší konštrukčný materiál používaný komerčne. Zliatiny horčíka vážia štyrikrát menej ako oceľ. Navyše je horčík výborne spracovateľný. Preto sa hlavne používa ako ľahký konštrukčný kov v zliatinách. Najmä sa aktívne používa v automobilovom a leteckom priemysle.

Čína v posledných rokoch dodávala 80-85%  globálnej produkcie horčíka. Mimochodom, Rusko, ktoré má najväčšie zásoby tohto kovu na svete, je druhým najväčším producentom po Číne, no dodáva ho v objemoch 13-15 krát menej ako Číňania. Výroba je sústredená v továrňach v Bereznikách (AVISMA) a Solikamsku („Solikamský horčíkový závod“). A je celkom príznačné, že po niekoľkoročných sporoch a konaniach o prevode vlastníctva akcií závodu Solikamsk nedávno generálna prokuratúra žiadala ich odňatie v prospech štátu s odvolaním sa na nezákonnosť privatizácie v roku 1992- 1996.

Avšak naspäť k európskemu nedostatku horčíka. Európa sama spotrebúva asi 17% horčíka na svete, no produkuje ho minimálne. Preto je takmer úplne závislá od dodávok z Číny. Vláda ČĽR však v septembri rozhodla o zatvorení 35 z 50 hutí a znížení výroby v ostatných o polovicu. V skutočnosti práve toto spôsobilo taký silný deficit.

A teda je čas položiť si otázku „Kto to urobil?“ inak povedané — prečo Čína tak drasticky znížila produkciu horčíka?

Odpoveď je jednoduchá: kvôli energetickej kríze. Tej energetickej kríze, ktorú vyvolala západná „zelená agenda“. Kvôli samotnému „zelenému prechodu“ k uhlíkovej neutralite, ktorý Západ vnucuje sebe a zvyšku sveta.

Čína v rámci plnenia týchto požiadaviek nielen sľúbila dosiahnuť spomínanú uhlíkovú neutralitu do roku 2060, ale začala sa týmto smerom aj aktívne uberať. V júli Čína zaviedla nový systém výmeny kvót CO2. Ešte predtým Čína začala aktívne zatvárať uhoľné bane – za pár rokov ich bolo zatvorených niekoľko stoviek.

A v septembri krajina čelila ťažkej energetickej kríze, ktorú bolo potrebné riešiť nielen otvorením predtým zakonzervovaných baní, ale aj direktívnym znížením spotreby elektriny.

Mimochodom, problém nedostatku horčíka sa už dostal aj do Severnej Ameriky. Kanadská spoločnosť na výrobu polotovarov z hliníkovo-horčíkovej zliatiny „Matalco Inc.“ minulý týždeň zákazníkom oznámila, že dostupnosť horčíka „vyschla“, a ak bude nedostatok pretrvávať, bude musieť v budúcom roku znížiť výrobu a dodávky.

Európska únia v súčasnosti rokuje s Čínou a nalieha na ňu, aby zvýšila produkciu horčíka. No, samozrejme, bez ponuky pomoci vo forme dodatočných dodávok energie: predpokladá sa, že Číňania musia nájsť sami dodatočnú energiu, aby uspokojili európske potreby.

Je však jediný problém s horčíkom?

Minulý rok sa vo svete objavil nedostatok mikroobvodov, kvôli čomu už automobilový priemysel (a nielen on) trpel a trpí stratami, keďže sa s nedostatkom čipov nevie vyrovnať. Nedávno sme písali aj o úplne inom druhu nedostatku – o deficite vodičov nákladných áut, ktorý je obzvlášť akútny v Spojenom kráľovstve. Začalo sa však okamžite črtať zaujímavé pokračovanie: po vynútenom zvýšení platov pre kamionistov čelila Británia vážnemu nedostatku vodičov autobusov. Každý počul o nedostatku uhlia a plynu v Európe (a mimochodom aj v juhovýchodnej Ázii). Deficit hnojív sa v Európe predpokladá na jar. Navyše, celý svet je tiež na hranici medeného deficitu – jej zásoby na londýnskej burze klesli za polstoročie obchodovania na rekordné minimum a cena za rok vzrástla jedenapolnásobne.

Zoznam pokračuje. A všetky tieto problémy nesúvisia len s pandémiou COVID-19. Sú viac-menej vyvolané aktivitami Západu. Po prvé, špecifickými metódami riešenia krízy, založenými na emisii nezmyselných a nezabezpečených objemov svetových mien (predovšetkým dolára). Po druhé, Západom inšpirovaná „zelená transformácia“, ktorá vo svojej propagovanej forme nie je ani tak starostlivosťou o prírodu, ako skôr potrebou udržania si ekonomickej prevahy na úkor iných krajín.

Takéto kroky budú mať za následok nárast inflácie, vážny nedostatok rôznych tovarov a permanentné prejavy energetickej krízy, čo bude problém globálny. Tak sa dnes čoraz častejšie objavujú fotografie poloprázdnych regálov v amerických supermarketoch, ktoré pripomínajú pulty sovietskych obchodov na prelome 80. a 90. rokov.

Valerij Michajlov/news-front