Chmelár vyzval na skončenie svojvôle v RTVS a porušovanie zásady názorovej plurality

Rada RTVS sa konečne zobudila. Na rozdiel od Rady pre mediálne služby, ktorá neplní svoju funkciu a prostituuje s vládnou mocou, chce zasiahnuť proti zvyšujúcej sa neobjektívnosti verejnoprávnej televízie a požiadala jej generálneho riaditeľa o vypracovanie kritérií na obsadzovanie hostí v politických reláciách s cieľom zabezpečiť vyššiu mieru plurality názorov.

K tomu mám jednu zásadnú pripomienku: takéto kritériá by sa nemali týkať len oficiálnych politických relácií ako je napríklad O päť minút dvanásť, ale aj tzv. spoločenských, ktoré sa tvária, že nie sú politické, ale rozoberajú často rýdzo politické témy s bezočivou jednostrannosťou. Mám na mysli predovšetkým Večeru s Havranom alebo Silnú zostavu.

Práve posledné, piatkové vydanie relácie Silná zostava predstavuje takú učebnicovú ukážku zaujatej neobjektívnej diskusie porušujúcej všetky etické a právne normy, že jej moderátorku by mali za taký škandalózne neprofesionálny výkon vyraziť na hodinu.

Obr.: autor

Veronika Cifrová sa dlhodobo správa, akoby to bolo jej súkromné posedenie. Nesnaží sa ani len predstierať nejaký nadhľad, od začiatku je veľmi jasne vyprofilovaná, bez akéhokoľvek rešpektu k opozícii, ktorá tam samozrejme nie je zastúpená a otvorene si z nej aj s hosťami uťahuje alebo ju osočuje.

Nebolo to inak ani včera. Moderátorka si pozvala bývalú premiérku Ivetu Radičovú, bývalého poradcu prezidentky Mariána Leška a politologičku Anetu Világi, čiže v štúdiu sedeli samí liberáli. Témou ich rozhovoru bolo – a teraz sa podržte – že Slovensku hrozí po voľbách strata demokracie.

Čo môže toto ohrozenie demokracie symbolizovať lepšie ako totalita jediného názoru vo verejnoprávnej televízii? Tragikomické bolo, ako Iveta Radičová definovala autokraciu. Vraj nám hrozí maďarská cesta, kde vládna moc ovládla verejnoprávne médiá. Je možné, že im vôbec nedošlo, že oni sami sú dôkazom, že sa to už na Slovensku dávno stalo?

Aj keď moderátorka nekriticky žrala Ivetu Radičovú a neustále zdôrazňovala, že si robí pri nej poznámky – to, čo tam predvádzala prepytujem profesorka sociológie, bolo odborne tak trápne, že som sa hanbil aj za ňu. Jej zjednodušený výklad, keď dvíhala do nebies Dzurindu, ktorý nás priviedol do EÚ a NATO a robil ekonomické reformy (pričom zabudla dodať, že rozkradol strategické podniky štátu) a zatracovala Fica, ktorý vraj len kradol (pričom zabudla dodať, že nás priviedol do Schengenu, zaviedol euro a presadil najústretovejší Zákonník práce voči zamestnancom – čo je tiež významná ekonomická reforma) – bol až detinsky propagandistický.

Podľa nej sú dokonca aj obedy zadarmo znakom autokracie! O tom, že moderátorka je vydesená z nástupu opozície a že za všetko zlé môže Fico (hoci predtým moralizovali o démonizovaní Sorosa) ani nehovoriac.

Veronika Cifrová sa síce usilovala pôsobiť strašne “intelektuálne”, v každej druhej vete citovala Havla, Šimečku a Vašečku, zainteresovaného človeka však nemohla pomýliť, že je polovzdelaná, kĺže po povrchu, o niektorých veciach nemá ani poňatia a svojím postpubertálnym sa chichotaním z opozície nad slnko jasnejšie preukázala, že je nekompetentná a na tento typ relácie nedorástla.

Poslanec Tomáš Taraba odrátava čas a posiela súčasnej mocenskej garnitúre drsné odkazy, že po septembri sa budú za svoje činy zodpovedať. Myslím, že vyhrážanie sa nie je namieste a časť ľudí môže zbytočne vystrašiť.

Oveľa dôležitejšie je ľuďom vysvetliť, že v inštitucionálnej štruktúre médií verejnej služby bude nevyhnutné urobiť zásadné zmeny, aby bola trvalo zabezpečená ich nestrannosť, objektívnosť a čo najširšia pluralita názorov.

Všetci by mali pochopiť, že je to v záujme všetkých, že práve takto posilníme demokraciu. Súčasná svojvôľa a bezprávie sa musí skončiť.

Eduard Chmelár