Chmelár vyzval Čaputovú, aby uviedla, kedy nesúhlasila s postojom USA

Máme za sebou ďalšiu televíznu diskusiu, v ktorej sa hlava štátu nevenovala pálčivým problémom Slovenska, ale ako zvyčajne – sama sebe, svojim boľačkám, krivdám a ponosám. Posťažovala sa, že na ňu útočia (už tradične si mýli kritiku s útokom), pofňukala si, že ju nenávidia (opäť zámena hnevu až zúfalstva ľudí s nenávisťou), zabedákala si, že o nej klamú (k tomu sa ešte dostaneme), píše na sociálnej sieti Eduard Chmelár.

Viete, že nemám rád obvinenia o americkej agentke, že nepoužívam metafory o tom, ako ju ovláda Soros (hoci jej nijako neprekážajú konšpirácie o ruských agentoch a Putinových trolloch), a to najmä preto, lebo sú nepresné a nedostatok priamočiarych dôkazov umožňuje druhej strane, aby takéto podozrenia vysmiala. Skúsme to teda inak, navrhol.

Zuzana Čaputová sa vo vysielaní TV JOJ (25.mája) opakovane bránila obvineniu, že slúži inej moci a označila to za „absurdné klamstvo“, na ktoré vraj neexistuje „jeden jediný dôkaz“.

Naozaj nie je mojou úlohou skúmať, či slúži Jurajovi (Rizmanovi) alebo Georgovi (Sorosovi), to je pod moju úroveň, aj keď pozvať jej partnera do diskusie (alebo skôr mediálnej kampane), či by mala znova kandidovať, je podľa môjho názoru ešte väčší trapas. Spýtam sa teda inak, hoci položiť túto otázku mali už dávno novinári:

Vyzývam pani prezidentku, aby uviedla jeden jediný prípad, kedy nesúhlasila s postojom, stanoviskom alebo požiadavkou USA. Konkrétne, aby pripomenula verejnosti jednu jedinú situáciu, v ktorej bránila štátne záujmy Slovenskej republiky proti deklarovaným cieľom Spojených štátov.

Prosím, nech nepoužíva výhovorku ako v uvedenej relácii, že Spojené štáty sú náš spojenec. Byť spojencom neznamená byť vazalom, neznamená to nemať vlastné záujmy, neznamená to nemôcť povedať hegemónovi NIE. Sledujem politickú scénu dosť pozorne, ale nespomínam si na to, že by Zuzana Čaputová ako hlava suverénneho štátu niekedy oponovala želaniu Bieleho domu alebo Pentagonu, teda že by Američanom v niečom nevyhovela.

Naopak, dobre sa pamätám, že súhlasila so všetkými návrhmi, požiadavkami a ultimátami Spojených štátov presadzovanými buď žiadosťou, nátlakom alebo vydieraním, či už sa týkali nákupu vojenskej techniky, protiústavného posielania zbraní na Ukrajinu, nevýhodnej zmeny energetickej politiky či prítomnosti amerických vojakov na našom území.

Práve na poslednom príklade sa najnovšie ukázalo, že sme si nedokázali vo vojenskej dohode s USA vyrokovať ani také podmienky ako Česi, že sme si nevedeli obhájiť vlastnú suverenitu a že teda reči Zuzany Čaputovej o tom, ako „slúži Slovensku a snaží sa čo najlepšie obhajovať naše záujmy“ sú falošné a ničím nepodložené.

Navyše, keďže je to prezidentská zmluva, hlava štátu je za ňu podľa čl. 102, ods. 1 pís. a, b Ústavy Slovenskej republiky v plnej miere zodpovedná.

Je možné (aj keď nie veľmi pravdepodobné), že sa mýlim a že som nepostrehol nejaké hrdinské vzopretie sa Zuzany Čaputovej voči požiadavkám USA. V takom prípade ju prosím, aby oboznámila s takýmto prípadom slovenskú verejnosť. Bolo by ideálne, keby tak urobila pri oznámení o svojom rozhodnutí, že bude opäť kandidovať na post prezidentky SR (falošné tančeky pre jednoduchších, že ešte nie je rozhodnutá, si môžeme odpustiť, všakáno). A zároveň by bolo vhodné, keby sa pri tejto príležitosti ospravedlnila slovenskej verejnosti, že ju opäť raz oklamala, keď to sľúbila urobiť skôr ako jej predchodca. Ten termín jej vypršal už 15. mája. Tik tak, uzavrel svoj komentár

 Eduard Chmelár

skspravy