Chmelár doslova zotrel Korčoka: Jeho dezinformácie nie sú úplná lož, ale úmyselné zavádzanie

Predčasné parlamentné voľby už pomaly klopú na dvere, ale rozhodne nie nezaujímavé budú aj tie prezidentské, ktoré budú v nasledujúcom roku. Pred nimi je už jasné, že súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová sa už o post prezidentky uchádzať nebude, ale prví dvaja kandidáti sú už známi.

Prvým je Ján Kubiš a druhým Ivan Korčok. Tretím, hoci zatiaľ neoficiálnym, by mal byť opäť aj Štefan Harabin. Kto bude ďalší ukáže až čas, respektíve parlamentné voľby.

Zle koordinovaná propaganda Bruselu a Washingtonu

Zaujímavý pohľad na exministra zahraničných vecí v predchádzajúcej vláde Ivana Korčoka poskytol v statuse politický komentátor a historik Eduard Chmelár, ktorý sa v predchádzajúcich prezidentských voľbách tiež uchádzal o post hlavy štátu. Aj on skončil porazený Zuzanou Čaputovou. Tentokrát, v dostatočnom predstihu, poukazuje na dezinformácie Ivana Korčoka. „Základnou charakteristickou črtou dezinformácie je, že to nie je úplná lož, ale úmyselné zavádzanie adresáta skreslenou informáciou, ktorá vedie k nesprávnym záverom. Málokto vie, že Slovensko je vo výrobe dezinformácií minimálne európskou veľmocou,“ konštatuje hneď v úvode Chmelár a priznáva, že nemá na mysli (iba) alternatívne médiá, ktorým zámerne prischol názov dezinformačné weby. „Mám na mysli oveľa sofistikovanejšiu a lepšie financovanú sieť politických think-tankov, ktorá vyrába na objednávku Bruselu alebo Washingtonu také množstvo dezinformácií, že im alternatívna scéna nemá šancu konkurovať,“ vysvetľuje ďalej.

O generálnom tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi je známe, že zvyčajne klame ako Brežnev.

Eduard Chmelár, politický komentátor a historik

Príkladom môžu byť podľa neho texty Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (z ktorého vyšiel aj terajší minister obrany Jaro Naď), údajne vyvracajúce mýty o NATO spôsobom, ktorý je zavádzajúci až klamlivý – napríklad, že bombardovanie Juhoslávie vojskami Severoatlantickej aliancie bolo v súlade s medzinárodným právom, že operácia v Afganistane nezlyhala, že zásah NATO v Líbyi krajinu nerozvrátil a podobné bezočivé lži. Chmelár k týmto Korčokovým tvrdeniam prikladá aj link s faktami, ktoré ich vyvracajú. „Slabinou tejto propagandy je, že je zle koordinovaná. Príkladom môže byť chaos vo vyjadreniach jednotlivých západných predstaviteľov v uplynulých dňoch. O generálnom tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi je známe, že zvyčajne klame ako Brežnev, ale jeho včerajší výkon na tlačovej konferencii prevýšil všetky očakávania,“ uvádza politický analytik a historik vo svojom statuse ďalej.

Cudzí vojaci v Litve vraj nie sú žiadnou armádou

„Stoltenberg reagoval na Lukašenkovo obvinenie, že Severoatlantická aliancia zhromažďuje na hraniciach s Bieloruskom vojakov vyhlásením, že „NATO nemá v tomto regióne vybudovanú žiadnu armádu“. Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok vo včerajšom teatrálnom vystúpení však tvrdil, že „prítomnosť spojeneckých vojakov, vrátane slovenských, v Pobaltí nie je odôvodnená súčasnými udalosťami v Bielorusku, ale kvôli tomu, čo sa udialo na Ukrajine v roku 2014“. Niekto teda dostal nesprávne noty. Rozpor v týchto tvrdeniach je však len zdanlivý. NATO, samozrejme, v Litve svojich vojakov má. Nachádzajú sa na vojenskej základni Šiauliai, čo síce nie je bezprostredne na hraniciach s Bieloruskom, ale vzdialenosť 200 kilometrov je z vojenského hľadiska zanedbateľná,“ prízvukuje Chmelár a dodáva, že aj na Slovensku sa usilujú dostať amerických vojakov na vojenské základne na Sliač a do Kuchyne, nie do hraničných lesov v Poloninách, a všetci vedia, proti komu by tu boli nasadení.

Prítomnosť spojeneckých vojakov, vrátane slovenských, v Pobaltí nie je odôvodnená súčasnými udalosťami v Bielorusku, ale kvôli tomu, čo sa udialo na Ukrajine v roku 2014.

Ivan Korčok, exminister zahraničných veci a kandidát na post prezidenta

„Počet príslušníkov síl NATO v Litve (necelých 200 vojakov) dovoľuje Stoltenbergovi zasa zahmlievať, že to nie je žiadne budovanie armády. A tak stačí, keď sa Lukašenko vyjadrí nepresne a obviní alianciu, že sa zhromažďuje na hranici s Bieloruskom a hovorkyňa NATO to môže kategoricky poprieť. Zamlčí však, že v dňoch 2. – 14. augusta sa na hraniciach Bieloruska konalo spoločné vojenské cvičenie Litvy a USA za účasti 1 300 vojakov. Nuž, zhromažďovanie to možno nebolo, ale demonštrácia sily celkom určite áno,“ upozorňuje neúspešný prezidentský kandidát, podľa ktorého Korčok so Stoltenbergom môžu teda oficiálne tvrdiť, že aktivity NATO v oblasti neexistujú. „Ale tí, ktorí už dávno neveria znormalizovaným správam, si môžu spočítať dve a dve,“ dodáva Chmelár, podľa ktorého sa ťažkého zavádzania Korčok dopúšťa i tým, keď popiera, že protestujúci dostávajú peniaze zo zahraničia demagogickou otázkou: „Viete si predstaviť v prísne centralizovanom a kontrolovanom Bielorusku, aby niekto podplácal státisíce ľudí?“

Vraj nijaké zasahovanie zo strany EÚ a USA neexistuje

Otázka podľa Chmelára takto primitívne nikdy nestála. „Už v predchádzajúcom článku som uviedol priamy dôkaz, že National Endowment for Democracy financovaná Kongresom USA, poslala minulý rok bieloruskej opozícii takmer 2 milióny dolárov. A to je len jeden zo zdrojov peňazí, ktoré sa mi podarilo vypátrať. Ďalšia línia dezinformácií sa týka ovplyvňovania udalostí zo strany Západu. Začnime detailom, že Ivan Korčok nemá pravdu keď tvrdí, že na protestoch nevejú európske vlajky – v rukách mladých ľudí vidno aj tie, ale sú vo výraznej menšine, takže je to nepodstatné,“ konštatuje Chmelár. Exminister Korčok sa podľa neho ďalej pokúša presvedčiť verejnosť, že tentoraz je to naozaj iné ako na Ukrajine. „Ja s ním súhlasím, ale príde mi to úsmevné, lebo v tom čase tiež tvrdili, že nijaké zasahovanie zo strany EÚ a USA neexistuje, a to aj vtedy, keď už ministri zahraničných vecí Francúzska a Nemecka vystupovali na demonštráciách opozície, a keď vyšlo najavo, že USA poslali na prevrat 5 miliárd dolárov,“ prízvukuje politický analytik.

Ľudia ako Korčok, Naď a Valášek dušovali, že Ukrajinci nechcú ísť do NATO, a keď to zmenili, tvrdili, že za to môže (kto iný) Putin.

Eduard Chmelár, politický komentátor a historik

„Nevraviac o tom, že aj vtedy sa ľudia ako Korčok, Naď a Valášek dušovali, že Ukrajinci nechcú ísť do NATO, a keď to zmenili, tvrdili, že za to môže (kto iný) Putin. Napokon, ovplyvňovaním zo strany Západu bol už mimoriadny summit EÚ a následné zavedenie sankcií voči Bielorusku. Nebola by to však dezinformácia, keby nemala aj nejaký pravdivý základ. S názorom šéfa slovenskej diplomacie, že bieločervená vlajka nie je fašistická, sa stotožňujem. Bielorusi sa len vrátili k svojim historickým farbám. Tvrdiť opak je podobný nezmysel, ako keby nám v roku 1990 vyhadzovali na oči, keď sme sa chceli vrátiť k historickej vlajke, že obnovujeme vlajku fašistického Slovenského štátu,“ vysvetľuje dejinné súvislosti náš skúsený historik. „Podčiarknuté sčítané, Ivan Korčok by sa mal radšej sústrediť na to, čo má v náplni práce: presadzovať záujmy Slovenskej republiky v zahraničí, a nie hrať sa na politického aktivistu – alebo je platený aj za to?“ položil v samom závere Eduard Chmelár „záludnú“ otázku.

ZDROJ: FB Eduard Chmelár