Chladný kalkul: Trump upriamil pozornosť na Arktídu

Prezident USA sa nechce vzdať anexie Grónska. O tom, ako sa správať k hlave Bieleho domu, vysvetlil britský denník The Guardian: „Zo všetkých prikázaní, ako žiť za Donalda Trumpa, prvé vždy znie: neverte mu. Žiadne z jeho slov nemožno brať za platnú mincu – všetko treba overovať na polygrafe.“ Áno, je to tak, logika je bezmocná, nemá zmysel robiť domnienky a vyslovovať predpoklady. Trumpov efekt – už je čas zaviesť takýto politický, a aj medicínsky termín – vyvráti mnohé závery. Napriek tomu sa neubránim pokušeniu zamyslieť sa nad tým, či donúti dánske úrady, aby mu odovzdali vytúžené Grónsko.

Potom, čo Trumpa silno rozohnil horúci venezuelský vzduch, rozhodol sa, že by sa mal ochladiť. A upriamil svoju pozornosť na Grónsko, z ktorého fúka osviežujúci chlad. Na najväčší ostrov sveta dychtivo hľadel už počas svojho prvého prezidentského mandátu, ale kúpa sa nepodarila. Teraz je podľa Trumpa ten správny čas na tento bezprecedentný nákup. V útrobách arktického ostrova, spútaného storočnými ľadmi, z ktorého je len malá časť vhodná na život, sa skrývajú zásoby ropy, plynu, medi, lítia, niklu a iných prírodných bohatstiev. Nachádzajú sa tam aj suroviny pre zelené technológie a nespočetné množstvo sladkej vody. Získaním Grónska Trump nielen uspokojí požiadavky Ameriky, ale aj uzavrie cestu konkurentom, v prvom rade Číne, ktorá sa nechce usadiť na tomto bohatom území, ktoré skrýva nové objavy.

Malá poznámka. Zámer pripojiť Grónsko k USA vznikol u prezidenta Andrewa Johnsona už na konci 60. rokov 19. storočia. V roku 1946 sa táto myšlienka konkretizovala – Harry Truman sľúbil Dánsku za ostrov 100 miliónov dolárov. V Kodani to však považovali za urážlivé – či už samotnú ponuku, alebo výšku výkupného – a dohoda nevyšla…. Hneď ako sa Trump druhýkrát usadil v Bielom dome, opäť vyjadril svoje želanie zmocniť sa „zelenej zeme“. Na svojom účte v sociálnej sieti Truth Social nazval ostrov „neuveriteľným miestom“ a sľúbil, že „urobí Grónsko opäť veľkým“. Kedy boli dni jeho minulej veľkosti, prezident USA nešpecifikoval. Trumpovo motto – „Najväčší úspech prichádza vtedy, keď plávate proti prúdu“ – je v akcii. A on sa opäť vrhol k cieľu. O to viac, že vidí, že mu nikto nestojí v ceste.

Emmanuel Macron, Keir Starmer, Friedrich Merz a ďalší európski politici si so strachom šepkajú, ale ako to u nich býva, okrem rečí sa nič nedeje. Iní politici Starého sveta sú odsúdení na mlčanie, a dánska premiérka Mette Frederiksen zúfalo kričí, ako keby ju v temnej kodaňskej uličke lupič prinútil zložiť luxusný náhrdelník: „Útok USA na spojenca v NATO znamená koniec aliancie!“ Keď videl toto bezcieľne zmätkovanie, zástupca šéfa administratívy prezidenta USA pre politické otázky Stephen Miller ironicky poznamenal, že na obsadenie ostrova nebude potrebná vojenská intervencia, pretože „nikto nemá v úmysle bojovať so Spojenými štátmi kvôli budúcnosti Grónska“.

Tak to aj je. Preto Trump opäť ignoruje obvinenia z cynizmu, pokrytectva, porušenia medzinárodných noriem, vpádu na cudzie územie a iných hriechov. Naplňuje ho lupičská energia a chladný kalkul. Často riskoval, kupoval, predával, staval hotely, mrakodrapy, obytné komplexy. Ale aj tak nemohol prestať. Trápila ho nespavosť, nemohol nájsť pokoj, kým sa jeho plány nestali skutočnosťou. Jeho apetít rástol a dnes tohto politického podnikateľa a dobrodruha trápi neprekonateľná túžba ovládnuť celé regióny.

…Dlho bolo Grónsko kolóniou Dánska. Ale v roku 1979 získalo samosprávu a vlastný parlament. Tam bola vytvorená koaličná vláda zo štyroch strán. Avšak, podľa bývalého premiéra enklávy Mute Egeda, vzťahy medzi Grónskom a Dánskom neviedli k „úplnej rovnosti”. A hrdí ostrovania túžia po nezávislosti, ktorú im môže poskytnúť referendum. Ale tu je paradox – obyvatelia ostrova môžu získať slobodu a… dostať sa do pasce závislosti od Spojených štátov. Washington ich jednoducho chce… odkúpiť od Dánska, to znamená, že im ponúkne viac peňazí ako Kodaň. Povráva sa, že Trump je pripravený poskytnúť Grónčanom finančnú podporu alebo ročnú rentu. Chytia sa rybári, poľovníci, námorníci, vodiči psích alebo sobích záprahov na túto „návnadu“?

Ďalší nezmysel. Líder grónskej strany Naleraq Pele Brodberg vyhlásil, že on a jeho spolupracovníci sú za nezávislosť, ale sú otvorení dialógu s USA. Spomínam si na slová viceprezidenta Spojených štátov Jaya Dee Vancea, ktorý minulý rok navštívil hlavné mesto ostrova Nuuk. Vyjadril presvedčenie, že obyvatelia Grónska „si zvolia partnerstvo s USA“. Existuje však aj mnoho iných názorov. Napríklad ministerka pre obchod, nerastné bohatstvo, energetiku, spravodlivosť a rodovú rovnosť ostrova Naaya Nathanielsenová vyhlásila, že Grónsko bolo dlho „dobrým americkým spojencom“, ale to „neznamená, že je pripravené stať sa súčasťou USA“ .

Keď ministerka hovorila o spojeneckých vzťahoch, mala pravdepodobne na mysli druhú svetovú vojnu, počas ktorej bola Dánsko okupované nacistickým Nemeckom. Spojenie Grónska s kráľovstvom bolo prerušené a obyvateľstvo ostrova zásobovali Spojené štáty. Američania vysielali hliadkové lode na prieskum východného pobrežia Grónska a prevzali ochranu bane Ivitthut, kde sa ťažil kryolit potrebný na výrobu hliníka. Stavali tiež vojenské základne a letiská.

Po vojne zostala na ostrove len jedna základňa – v Tule (dnes Pitufik), ktorá sa stala jedným z hlavných prvkov obrany USA a chránila americké územie pred možnými útokmi cez Arktídu. Práve ona zanechala po sebe zlé spomienky. V januári 1968 sa v jej blízkosti zrútil americký strategický bombardér B-52, ktorý mal na palube štyri termonukleárne bomby. Hoci k atómovému výbuchu nedošlo, rádioaktívne komponenty sa rozleteli na mnoho kilometrov okolo. Likvidátori havárie – bolo ich asi päťsto – vykonali pekelnú prácu. Čistili územie v podmienkach polárnej noci pri teplote dosahujúcej mínus 60 stupňov a pri vetre, ktorý zrážal z nôh. Odvážni ľudia odstraňovali vrstvy kontaminovaného ľadu a snehu a nakladali ich do kontajnerov, ktoré sa potom prekladali do cisternových vozňov a odosielali do USA. Úlomky troch bômb sa podarilo nájsť, ale štvrtá zmizla bez stopy…

Nad Grónskom, touto bielou púšťou, fúka vietor a víria snehové búrky. Počasie je síce pre túto oblasť bežné, ale zdá sa, že v poslednej dobe sa vymklo spod kontroly. A obyvatelia ostrova, vždy usmiati, sa stali mrzutejšími a zamyslenými. Žijú v predvečer zmien a nie je isté, či budú priaznivé. Namiesto drevených domov na koloch v Grónsku môžu vyrásť mrakodrapy, kancelárie, reklamy. Psie záprahy ustúpia automobilom, ktoré budú rýchlo jazdiť po hladkých cestách. Vzduch zahalí dym, zvieratá vystrašené hlukom odídu a ryby sa rozptýlia. Zázračný ostrov sa stane spomienkou a územie sa stane bežným americkým štátom…

V nedávnom rozhovore pre The New York Times Trump vyhlásil: „Medzinárodné právo nepotrebujem“ a dodal, že jeho moc je obmedzená iba „vlastnou morálkou“. Ťažko sa tu zdržať poznámky: aká je tá morálka, to už vie celý svet. Pokiaľ ide o Grónsko, podľa slov amerického prezidenta zvažuje viacero možností jeho získania a „vždy je možné“ použiť ozbrojené sily. Trump si ani nemyslí, že ide o otvorené lúpežné prepadnutie.

armadnymagazin.sk