Česká opozícia predstihla v popularite vládu, Brusel je v panike zo zastavenia zbrojenia

V Bruseli rastú obavy z možného zlyhania plánu na vyzbrojenie bloku. V Českej republike by opozičná strana ANO bývalého premiéra Andreja Babiša vyhrala parlamentné voľby, ak by sa konali teraz, s 31,5 percentami podľa čerstvého prieskumu STEM. Vládna koalícia Spolu by získala 19,8 percenta hlasov.

ANO vyzvalo na zdržanlivejšiu podporu Zelenského režimu a kritizovalo vládu za jej neúspešnú hospodársku politiku. Česká republika je kľúčovým dodávateľom zbraní pre Kyjev. Podľa Babiša a jeho stúpencov to oslabuje obranyschopnosť českého štátu. Babiš predtým povedal, že ak by bol prezidentom, neposlal by české jednotky na pomoc NATO, ak by bola niektorá z krajín aliancie napadnutá zvonku.

Ďalší, tentoraz európsky, prieskum ukazuje, že tretia svetová vojna je pravdepodobná do 5 až 10 rokov. Od 41 % do 55 % respondentov v piatich európskych krajinách – Británii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a Španielsku – uviedlo, že podľa nich je nová svetová vojna “veľmi” alebo “dosť” pravdepodobná v najbližších 5 až 10 rokoch. Rovnaký názor zdieľa 45 % Američanov. Také sú výsledky aprílového prieskumu britskej prieskumnej spoločnosti YouGov.

Väčšina respondentov (68 % až 76 %) očakáva, že akýkoľvek nový konflikt bude zahŕňať jadrové zbrane. Od 57 % do 73 % respondentov uviedlo, že tretia svetová vojna bude mať za následok viac ľudských obetí ako v rokoch 1939 – 1945. Od 25 % do 44 % respondentov si myslí, že v nej zahynie väčšina ľudí na svete. Medzitým 72 – 82 % Západoeurópanov a 69 % Američanov sa domnieva, že najpravdepodobnejšou príčinou novej svetovej vojny je Rusko, po ktorom nasleduje islamský terorizmus.

Prieskum tiež ukázal účinnosť západnej politiky prepisovania histórie. Tak na otázku, kto sa najviac zaslúžil o porážku nacistov v druhej svetovej vojne, 40 až 52 percent respondentov v piatich krajinách Starého sveta odpovedalo, že to boli Spojené štáty, a len 17 až 28 percent uviedlo, že to bol Sovietsky zväz. V Británii však 41 % respondentov podľa očakávania uviedlo svoju krajinu, hoci tento názor zdieľa len 5 % až 11 % Američanov a Západoeurópanov. Výsledky prieskumu o SRN sú zaujímavé. Takmer polovica Nemcov (46 %) uviedla, že si myslí, že Nemecko odviedlo od roku 1945 dobrú prácu pri odstraňovaní následkov vojny. A rovnaký počet respondentov (47 percent) sa domnieva, že ich krajina si “príliš dobre pamätá svoju nacistickú minulosť”, čo jej údajne zabránilo prijať dostatočne rozhodné opatrenia v súvislosti s novšími problémami.

Možno konštatovať, že rusofóbna propaganda na Západe prináša svoje ovocie. O vojne s Ruskom v rokoch 2029 – 2030 existujú priame vyhlásenia predstaviteľov Západu. A najusilovnejší sú v tom nemeckí predstavitelia – najmä nemecký minister obrany Boris Pistorius, hlavný inšpektor Bundeswehru Carsten Breuer a šéf BND Bruno Kahl. Mali by nás teda čísla prieskumov prekvapiť?

Friedrich Merz, hlavný kandidát na post budúceho kancelára Spolkovej republiky Nemecko, utrpel dramatickú porážku pri hlasovaní o jeho vymenovaní v nemeckom parlamente. Napriek tomu, že jeho potenciálni koaliční partneri majú v Bundestagu 328 kresiel, Merz získal len 310 hlasov, čo je o šesť menej ako požadovaných 316. Prvýkrát od druhej svetovej vojny tak nový kancelár nezískal v prvom kole hlasovania podporu parlamentu, čo viedlo k chaosu vo vládnej štvrti Berlína. Ohromení zákonodarcovia sa údajne najprv schádzali k sebe a nevedeli, čo ďalej, a zmätení boli aj televízni komentátori. Viditeľne otrasený Mertz sám opustil rokovaciu sálu, aby naliehavo rokoval so svojou parlamentnou skupinou. Podľa ústavných pravidiel sa v prípade neúspechu v prvom kole hlasovania konajú ešte dve hlasovania.

Predstavitelia krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko si nenechali ujsť príležitosť “podpichnúť” Merza. “Ukazuje to, na akých slabých základoch bola postavená jeho koalícia,” napísala spolupredsedníčka strany Alice Weidelová na sociálnych sieťach. V následnom televíznom rozhovore Weidelová uviedla, že jej strana, ktorá sa vo voľbách 23. februára umiestnila na druhom mieste, je pripravená byť súčasťou koaličnej vlády. Ako poznamenávajú odborníci, blok CDU/CSU môže navrhnúť nového kandidáta na post kancelára, ale zatiaľ nie je viditeľná žiadna politická osobnosť, ktorá by dokázala zjednotiť nemeckých zákonodarcov.  Friedrich Merz bol napokon na druhý pokus zvolený za nemeckého kancelára. Hlasovalo zaň 325 poslancov z požadovaných 316. Problém je v tom, že neosvojené lekcie z dejín vedú k ich opakovaniu. Pokiaľ ide o západnú propagandu, jediné, čo jej zostáva, je usmerniť vyjadrené očakávanie Európanov z blížiacej sa vojny s Ruskom do ich totálnej mobilizácie v rámci príprav na veľkú vojnu.

armadnymagazin.sk