Ceny tepla stúpnu priemerne o 112 percent, v bytoch maximálne o 20 eur za megawatthodinu

Dôvodom zvyšovania je nárast trhových cien elektriny a palív potrebných na výrobu tepla

Maximálne regulované ceny tepla pre všetkých odberateľov v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT) vzrastú tento rok v priemere o 112 percent. Dôvodom je nárast trhových cien elektriny a palív potrebných na výrobu tepla.

Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu. Informoval o tom vo štvrtok hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.

Priblížil, že počas posledných troch mesiacov úrad dostal 333 cenových návrhov teplárenských spoločností, ktoré požiadali o schválenie ceny pre rok 2023. Úrad do konca roka 2022 vydal 248 rozhodnutí o cenách tepla v systémoch CZT na rok 2023, s asi 73-percentným podielom celkovej dodávky tepla v systémoch CZT v SR. Zvyšných 85 cenových konaní na rok 2023 bude ukončených po splnení príslušných legislatívnych náležitostí.

Igaz zdôraznil, že v 50 lokalitách CZT s najmenšou zmenou ceny tepla v roku 2023 sa cena tepla v porovnaní s rokom 2022 v priemere zníži o 2 percentá. V 50 lokalitách CZT s najvyššou zmenou ceny tepla v roku 2023 sa cena tepla v priemere medziročne zvýši o 243 percent.

V približne 200 lokalitách CZT, kde sú pripojené aj domácnosti v bytových objektoch, cena tepla vzrastie v priemere o 92 percent v porovnaní s naposledy schválenou alebo určenou cenou pre rok 2022. Z toho v 55 lokalitách CZT je nárast ceny tepla menší alebo rovný 20 eurám za MWh, vrátane DPH.

Upozornil, že najväčší vplyv na cenu tepla v roku 2023 majú variabilné náklady, ktoré zohľadňujú náklady na palivo potrebné na výrobu tepla a predstavujú až 84 percent celkových nákladov na výrobu tepla. V porovnaní s rokom 2022 sa variabilné náklady teplárenských spoločností zvýšili o 153 percent, pričom objemy tepla ostávajú stabilné. Kľúčovým faktorom bol nárast cien zemného plynu a drevnej štiepky, z ktorých sa vyrobí takmer 72 percent tepla v systémoch CZT na Slovensku. Teplárenské spoločnosti totiž nakupujú potrebné palivá na voľnom trhu, kde ceny energií medziročne vzrástli niekoľkonásobne.

„Úrad nemá kompetenciu na právne záväzný výklad daných mimoriadnych opatrení, avšak našou snahou je prispieť k lepšej orientácii odberateľov o uplatňovaných cenách a podmienkach v regulovaných odvetviach. Odporúčame odberateľom pozorne preskúmať uvedené nariadenie vlády SR, sledovať zverejnené ceny tepla v systémoch CZT a dôsledne uplatňovať svoje práva u dodávateľov tepla. Zároveň odporúčame pozorne sledovať spôsob zúčtovania a rozpočítavania nákladov na teplo v rámci bytových objektov pre jednotlivých užívateľov,“ dodal predseda ÚRSO Andrej Juris.

ZDROJ